Pre Maťu

Keď svit mesiaca pretne temnú oblohu,
keď na tvoju tvár padne svetlo hviezd,
v duchu poďakujem sa pánu Bohu,
že na rukách dovolil mi ťa niesť.

Keď sa pozrieš na chladný kameň,
keď ho tvoja ruka nežne pohladí,
teplý z neho vytekať začne prameň,
čo všetok hnev a smútok odplaví.

Keď sa ti vánok dotkne zamatových pier,
Keď dych lásky vyduje ti hruď,
niet viac pre nás zatvorených dvier,
veď ja pre teba som, tak aj ty pre mňa buď.

Keď slnko do lúčov si ťa halí,
keď vietor do listov ťa oblieka,
nik nevie, či sníva sa mu, či marí,
nejeden pri toľkej kráse narieka.

Keď tvoj úsmev ku mne letí,
keď o lásku prosím ťa,
v tichu noci pošepnem ti,
vrelé slová: "................."

---