Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seZ neba
Autor
krempi
Vždy som si myslela, že podať ruku a nežiadať nič, je bežná vec.
A pri tom nešlo o výchovu, iba som takto chápala svet.
Stále chápem.
Ale keď sa na teba pozerám a čakám... a zároveň nechcem nič, len trošku toho prachu, ktorý robí ľudí šťastnými...
Zadíval si sa mi do očí a bez mihnutia mihalníc si položil svoju dlaň mi kolo pásu.
Vedela som čo príde, vedela som, že túžiš ma zachrániť z tej hlbokej ničoty.
Nedovolila som ti to.
Prečo? Pýtal si sa a ja stále počujem túto vetu v ušiach znieť.
Prečo? Lebo ja som nechcela za to nič a to isté som verila u teba.
Ale dala som ti na výber a podala som ti tú istú pomocnú ruku, ktorú som túžila od teba zachytiť.
Prečo? Pýtal si sa opäť.
Prečo? Lebo verím, že dať a nečakať vrátne je život hodný človeka.
Domov som šla sama dosť rýchlym krokom, keď som si zrazu uvedomila sneh padajúci z tmy. Zastavila som pod najbližšou lampou a tvár obrátila k nebu. Oči otvorené a jazykom som lapala vločky. Sňala som si topánky a vykročila bosá dokola. Bola to nádhera a ja som cítila ako sa mi napadaný sneh oddáva a ako ma vločky objímajú.
Toľká voľnosť, toľká vášeň a toľká nevinnosť v jednom okamihu!
Áno, nechcela som nič a preto som dostala tak veľa.
A rovno z neba.