Ze všech živých bytostí mám nejraději oblaky, hory a psy

..len ty si v tvojom deji dejatelom tak dej sa odvíja od teba nie od druhých ostatní sú len tvoj obraz čo chceš vidieť..inak volala som ti včera ale si to nedvíhala asi..moc hooleeesss..ako vlastne moja riešiš ganju teraz čo riešiš..má to zmysel../co ak chceš vidieť krásu tohto sveta tak len cez bláznovstvo..tohto sveta ale vieš aké bláznovstvo ja myslím ty vieš oh my sweet sister dew...tak vieš dobre..jeden típek mi tam robil magick nejaký s kartami a riekol že niekto v prahe na mňa myslí ale je prílišmodrooký..no to budeš asi ty...

Niekde možno nastala chyba .. pri pokuse o úprimnosť nie je možné klamať. Keď si myslíš, že mám nejakú psychickú chorobu, prečo to nepovieš mne, ale rovno ľuďom v mojom okolí? Niekedy sú činy viac ako slová a sny viac ako rozum .. musíme sa asi zmieriť s tým, že nikdy nikoho naozaj nespoznáme. Tvoje slová boli vyslovené skôr ako moje, i keď myšlienky dávno predbehli čas - ale nehovorila som to z teba ja, neboli to moje myšlienky zrkadlené v tvojich očiach? Niekedy sa mi zdá, že som došla naozaj domov, aspoň na chvílku .. ale .. nedá, nedá, nedá sa ísť proti osudu, ani myšlienky sa zbaviť. Kto neprežil, nepochopí, kto prežil, nenávidí ... Len niekedy si nie som celkom istá, či to všetko bolo naozaj nutné..

***

Nepamätám sa, kedy som naposledy vstala a cítila sa dobre, aspoň trochu odpočinutá. Toľko rokov úplne zbytočne, človek si myslí, že je to v hlave a nakoniec ... Takže toto je teda norma. Nemusím ja viac s telom bojovať, vyskočím ráno z postele, necítim viac únavu, prechádzam sa a preciťujem každý pohyb a okamih, telo pracuje ako hodinky -- toľko synergie, toľko energie!! Zavrieť oči a pozrieť do slnka, rozplynúť sa ... Bytost dvojitá, v níž se spojuje konečný rozměr tělesný s nekonečným rozměrem ducha ... Poďme si lahnúť na lúku a rozvíjať svoje eidetické vlohy - krásne tvary a predmety - oblaky, slnko - dym ako zrkadlo - modré nebo, najkrajšia farba nebeská je! Krúti sa mi hlava, skutočnosť stojí a všetko navôkol sa pomaly vznáša a padá - ticho, šum toho priestoru ... ako pod hladinou, kde v lúčoch slnka v neviditelných čiastočkách zrkadlí sa celý svet --- Ako len zachytiť ten okamih?

---