Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Robertovi

17. 03. 2006
1
0
835
Kráčam ulicou plnou nepotrebných svetiel žijúcich z posledných zábleskov tmy - noc sa chýli k ránu. Sneh svojou muzikálnou genialitou hrá melódiu kráčajúcich nôh. "Ach, aký si hlúpy!" moje podgurážené ego neakceptuje tieto slová, avšak ich bolestivá pravdivosť sa vrýva pod kožu horšie ako ostrie noža. Myšlienky sa ako besné psy preháňajú prázdnym priestorom mojej hlavy a postupne konzumujú jednotlivé fragmenty môjho ja. Strácam, či získavam svojou nevedomosťou? Jednoznačne mi však bráni priblížiť sa k podstate aspoň svojho života. Zahĺbený do Nietzcheho a Schoppenhauera nevnímam, že svetlá miznú hlboko podo mnou. "Boh je mŕtvy!" kričim do ničoty a kanalizačným potrubím sa ocitám na samom okraji sveta. Pohrávam sa s odpoveďou ako dieťa - prevaľujem ju po jazyku, preháňam z jedného ucha do druhého a snažím sa ju pochopiť. Vtom ma však vycerené tesáky ženú preč od svetla.

Snehová vločka prebúdza moje unavené oči a studený chodník chladí na chrbte...
..ale da sa...

Nickyx
17. 03. 2006
Dát tip
nechápu ten nadpis, ale to je drobnost, dílko OK...*

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru