Slon vs. komar

  "Pomóc, pomóc! Rýchlo poď sem a zachráň ma!" ozýva sa spoza rohu jedálenského stola.
  Róbert sa priam kozmickou rýchlosťou ocitol v komore. V prvom momente sa obával, že nevydrží nápor smiechu, ktorý ho ovládol. Našiel tam učupenú Annu s výrazom panického strachu v očiach: "Čo je? Čo sa deje?" spýtal sa po opätovnom nadobudnutí ustálenej hladiny svojich emócií.
  "Pozri, aký veľký komár," podráždene artikulovala Anna, "úplne celú ma vycicia!"
  "Ale prosím ťa! Však je to iba samička komára, ktorá si tu potichu žije a občas zabzučí."
  "Nie, nie. Je to gigantický hmyz. Existuje iba preto, aby požieral moje životodarné elementy. Chce mi ich zobrať a nikdy nevrátiť."
  "Gigantický určite nie. Má sotva jeden centimeter," snažil sa ju upokojiť.
  "Ty tomu nerozumieš. V tomto svete som iba malý človek. Na rozmere nezáleží. Ak sa na mňa vrhne, zostane zo mňa ešte menší človek. Toľko krvi a úplne zbytočne!" rozhorčovala sa ďalej. "Je to upír. To si asi nevedel," povedala s vážnosťou, akoby Róbertovi prezrádzala tisícročné hrozivé tajomstvo.
  "Upíri sú iba vo filmoch. Nemala si vo svojich šiestich rokoch pozerať horory, keď ich berieš tak vážne," odpovedal s istou dávkou trpezlivosti, ktorá sa už pomaly blížila k hranici s nápisom - Vyčerpané, toto bola posledná kvapka.
  "Rýchlo to odstráň!" skúsila Anna presadiť svoju vôľu.
  "Zabi ho ty."
  "Nie, ja nemôžem. Musíš to byť ty."
  "Ja? Nie si nejaká rozrušená? Zbytočne sa tu naťahujeme o malichernosti." podráždene ju odmietol.
  "Rob, prosím ťa!" ozval sa v Anninom hlase náznak bezmocnosti. "Musíš to pre mňa spraviť. Vieš, ako nenávidím všetky druhy hmyzu."
  "Ešte minulý mesiac to boli iba pavúky a zrazu sú to aj komáre. Čo mám čakať ako ďalšie? Hrôzu z vetra? Už toho začínam mať naozaj dosť. Prestaň robiť z komára slona." pohrozil jej Róbert.
  "A ty zo mňa somára. Je to iba komár. To už nie si schopný ani toto pre mňa spraviť?" spýtala sa.
  "Čo? To si nejako prekrútila..."
  Anna ho nenechala dokončiť: "Nič som neprekrútila. Ale to je na dlhšie." A možno by to ani nepochopil, dodala, ale radšej iba pre seba. "Jednoducho to sprav. Či je to príliš náročné?"
  "Takto to dopadne vždy. Dobehol som za tebou, ako by ti šlo o život. Dosť som sa zľakol. Komár. Chápeš? Žiadny upír, ktorého jediným životným poslaním je živiť sa tvojou krvou. Tak už prestaň robiť scény." Róbert už kričal pod nátlakom nezvládnutých emócií.
  "Prepáč zlatko, myslela som, že to pochopíš. Tiež som sa zľakla, bol tak blízko vedľa mňa a stále mám v hlave tie správy o nebezpečných komároch... Priblížia sa, nebadane si sadnú na ktorúkoľvek časť tela. Dokonca je to dômyselné pristátie. Vôbec to nepocítiš. Až po chvíli ťa niečo začne svrbieť. Chvíľu ti trvá, kým zistíš, ktorá časť tela to presne je a zrazu ho zbadáš. Je tam. Pokojne sedí. A cucá. Za odmenu dostaneš do daru vírus, s ktorým budeš musieť bojovať. Preto som tak kričala." skončila na pokraji svojich síl.
  "No dobre. Už rozumiem. Ale ja som žiadne také správy o invázii komárov nezachytil." ešte trochu rozhorčene, ale viac-menej pokojne zareagoval.
  "Ako to, že nie? Však celú noc to bolo v správach."
  "V dnešnej tlači, určite pravdivej, som si nič také nevšimol, ani v Spoločenskom mapovaní ekonomiky som sa to nedočítal. Nesnívalo sa ti to?" opýtal sa po krátkej úvahe.
  "Nie, však som zaspala úplne rýchlo, pri správach na tej ázijskej televízii, to bola posledná informácia, čo som počula." odpovedala.
  "To máš z toľkých jazykov. Výmyšľaš, čo ďalšie by si sa mohla naučiť a skončíš s presvedčením, že sa blíži invázia komárov."
  "Takže ty si myslíš, že to tak nie je?" s postrehnuteľnou úľavou sa spýtala.
  "No jasné, že nie, miláčik. Všetko je v poriadku. Pozri, komára vypustíme cez okno a môžeš ďalej upratovať. Človek by neveril, koľko prachu sa tu nazbiera za tak krátky čas. Kedy sme tu naposledy upratovali, nejako sa neviem rozpamätať?"
  "Zhruba pred mesiacom. Bol si na služobnej ceste."
  "Aha."

---