Nevypovedané slová lásky

V jednej ďalekej krajine žil veľmi bohatý muž. Od detstva bol zahrňovaný láskou a dobrotou. Mal milujúcich a starostlivých rodičov. Po otcovej smrti pokračoval v jeho šľapajach ako obchodník s kobercami. Šťastena mu stála vždy po boku. Každý jeho obchod mu priniesol vysoký zisk. Stal sa z neho vplyvný človek. Nespyšnel však. Keď už nemusel pracovať, začal študovať. Platil si drahých učiteľov a tí ho naučili mnohým vedomostiam. Oženil sa s nádhernou ženou, ktorá mu povila veľa zdravých detí. Nemal nijakých nepriateľov, všetci ho mali radi.

Čas neustále plynul, mužovi pribúdali šediny i vrásky. Bol už vo vysokom veku, keď ho choroba pripútala na lôžko. Keď sa priblížil ku koncu, dal si k sebe zavolať všetky svoje deti i svoju milovanú manželku. Chytil žene ruku a povedal:

„Žil som krásny život. Mal som všetko po čom som túžil. Nikdy som netrel núdzu, nepoznal chudobu. Oženil som sa s krásnou ženou, ktorá mi dala nádherné deti. Učenci z mnohých kútov sveta mi dali vedomosti. Všetci ste ma zahrňovali láskou, úctou a dobrotou. Teraz mám choré a staré telo, no duša ma bolí viac.“

Všetci zostali z mužových slov zarazení. „Ako ho môže omínať duša? Veď nič zlé neurobil. Vždy sa príkladne staral o rodinu. Prečo ho vôbec niečo kvári?“

A muž opäť prehovoril. „Dni strávené na lôžku ma prinútili rozmýšľať a prehodnotiť svoj život. Snažil som sa rozpamätať na všetko, čo som kedy urobil, ale aj neurobil. To je príčina môjho smútku. Nikdy som vám nepovedal, ako veľmi vás mám rád.“ Na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval:

„Mám ťa rád. Tak jednoduché a pritom cenné slová. Preto chcem, aby ste to vedeli. Mám vás všetkých rád.“

Nato sa ozval najstarší syn:

„Otče, ale veď mi to dobre vieme. Vieme, že nás máš rád. Dokazoval si nám to celým svojím životom.“

Muž sa obrátil na syna:

„Bol som k vám dobrý a miloval som vás, no nikdy som nemal odvahu povedať to. Slová sú mocné nástroje. Neuchovajú sa síce večne ani na papieri, ani v pamäti, ale ľudské srdce si ich pamätá. Preto vás prosím, nehanbite sa nikomu povedať: Mám ťa rád. Ak to tak cítite, opakujte mu to aj niekoľkokrát do dňa, lebo už nemusíte nikdy dobehnúť zameškané. Ja som tú možnosť dostal. Ale vaše mám ťa rád môže zostať nevypovedané.“

Muž zatvoril oči, pevne stisol žene ruku a poslednýkrát vydýchol. Vzduch vylietavší z jeho úst, obtierajúc sa o meravé pery, akoby na svojich krídlach niesol mužov odkaz pre všetkých jeho milovaných. Mám vás rád.

Láska je dar, ktorý by sme mali rozdávať rovnako nezištne, ako sme ho prijali.

Láska je dôvodom, pre ktorý nám bol darovaný život.