Milovanie

Blesk preťal oblohu a vzduchom sa prehnalo hrmenie. Svetlo záblesku spleti žiariacich ciev oblohy osvetlilo na moment telá oboch milencov. Priestor medzi štyrmi hrubými kamennými múrmi zapĺňali tiché vzdychy. Každý nádych a výdych bol desaťkrát počuteľnejší ako zvyčajne. Prehlušovali dokonca aj šuchot sena pod šatami, ktoré teraz boli lôžkom pre dvoch nádherných mladých ľudí.

Devine dlhé husté vlasy sa rozlievali na slamenom lôžku ako pramienky životodárnej vody vyvierajúcej hlboko v mrazivých horách. Jej bronzová pokožka prahla po milencových nežných dotykoch. Jeho paže ju silno objímali a prsty mu jemne kĺzali po milenkinom chrbte. Dievčina jednu ruku nežne položila na rameno svojho partnera a druhou mu ískala vlasy. Pery sa im navzájom zľahka dotýkali, akoby sa obávali vážnejšieho dotyku - rozplynutia tejto chvíle. Obaja zatvorili svoje oči a celkom sa ponorili do spoločného bytia. So vzrastajúcou vášňou vzrastala aj intenzita bozkov. Bozky už nepadali len na pery, ale aj na tvár, krk, ramená, prsia, stehná, paže, dlane... Už viac neboli dvaja, ale jedno.

Dokonalé zžitie, súhra tiel, tanec lásky, milovanie. Stále pevnejšie zovretia, dlhšie bozky, hlbšie nádychy a výdychy. Pot stekajúci po telách, dráždivá vôňa tiel. Blesk udieral stále v kratších intervaloch, za múrmi zavýjal silný vietor, vzduchom však nepreletela jediná kvapka.

V mysli sa milenci počas súžitia preniesli na tie najkrajšie miesta Zeme. Ocitli sa na piesočnej pláži olemovanej azúrovým morom, na mäkkou trávou vystlatej lúke vyžiarenej letným slnkom, na skalnom výbežku, pod ktorým padali mohutné vody krištálovočistej rieky do hĺbky desiatok metrov a vytvárali tak veľkolepý vodopád, v jabloňovom sade, pod košatým dubom na stráni, na vrchole najvyššej hory sveta i letiac vysoko v nepreniknuteľných oblakoch nebeskej klenby.

Nežné a pomalé pohyby panvami sa začali zrýchľovať, rovnako ako pulz. Bozky spevneli. Rozkoš narastala a začala sa približovať k vyvrcholeniu.

Divoké kŕčovité pohyby, znoj na čelách, v každej priehlbine na tele, po pramienkoch stekajúci na šaty, rozstrapatené vlasy. V tej chvíli sa celý svet zmenil na žiariace svetlo, ktoré pohltilo všetko vôkol. Zrazu existovala len žiara, uprostred ktorej sa zvíjali dvaja milenci. Z ich rozpálených tiel sršala energia, horúčosť, nespútanosť. Boli spaľujúcim ohňom, morom, ktoré vo svojich vlnách zmieta rybársky čln, víchrom unášajúcim strechy domov, zemou otriasajúcou sa v základoch, tisícom hviezd sršiacich na nočnej oblohe, kométou letiacou nekonečnosťou. Z pier sa im drali výkriky. Opakovali svoje mená, akoby ich chceli vryť do chladných kamenných múrov.

Svetlo blesku opäť prichodilo cez oblok a ožiarilo miestnosť. Milenec otvoril oči. Žiarila z nich nekonečná sila a odvaha. Schytil svoju milenku a v náručí ju vyniesol von. V jej očiach sa blyšťala úplná odovzdanosť. Obaja boli úplne nahí. Milenec s milenkou v náručí kráčal na vrchol kopca. Hrmenie a blýskanie si ani jeden z nich nevšímal.

Keď vyšli na kopec, milenec položil svoju milenku do trávi. Mocný vietor sa im pohrával s vlasmi. Muž si ľahol k žene a pokračovali v milovaní. Obaja opäť zatvorili oči. Už to neboli ľudia, ale nadľudia. Hnaní vášňou a rozkošou k vyvrcholeniu vybuchli ako sopka. Muž odovzdal do ženinho lona svoje semeno, tú životodarnú šťavu mužského rodu. Ona bola oblažená. Vtom z obrovských čiernych dažďových mrakov spadli na zem prvé chladivé kvapky. Rozpršal sa hustý dážď. Milenci sa len tíško k sebe schúlili a zostali ležať vo vzájomnom objatí a prijímali tú chladnú nebeskú vlahu.

Hromy i blesky ustali, pomaly ustával aj dážď. No stále neustávali tiché milenecké bozky, ktorými jeden druhého obdarovávali. Mračná sa potrhali a odhalili jasnú hviezdnu oblohu. Milenci ležali pod ňou úplne nahí, tak ako sa boli narodili, a hľadeli na jej krásu držiac sa pevne za ruky.

Keď sa potom vrátili pod strechu, obliekli sa, ľahli si na voňavé seno a pritúliac sa mocne k sebe, obaja zaspali hlbokým spánkom. Na perách vyčerpaných od bozkov sa im obom zavlnil blažený úsmev, svedok ich spoločného šťastia.