Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBude vediet
10. 04. 2006
3
1
2115
Autor
rudko
Sedim v bistre a medzi inym spominam na to ako si mi povedala, ze ta pri kazdej prilezitosti neskutocne odpisujem. Ani som si nevsimol - a myslel som to vazne.
Priniesli mi mineralku kusok pod ciaru, pri ktorej je napisane 0.2 l. Polievka prisla "S dovolenim". Vyzera presne ako minule, prehrabnem sa v nej lyzicou - a nie-, teraz sosovica namiesto fazule. Doslova az citim imaginarny predel medzi fajciarskou a tou nie castou.
A znova sa usmievame, uprimnost treba davkovat s rozumom. Chcel som vtedy povedat ze sa citim ako invalid zamknuty v tmavom kumbali a trasuci sa od strachu, ako sa niekto rozbieha oproti, vyvalit mu dvere. Tesne, este pred tym ako pocut naraz, stihne podsunut pod klucku sprachnivenu barlu a dufa ze sa ten vonku nepokusi este raz. Prekvapive ako casto to vychadza a co vsetko sprachnivena barla vydrzi.
Hmmm. Nemam rad sarkazmus a ironiu, su zle. Asi som sa s nimi narodil alebo postupom casu som si zvykol na miesto invalida v tme. A ostatnych pozorujem cez klucovu dierku, otvarat dvere by bolo riskantne. Ked sa pozru na mna, uz som zariadil - z vonka som na dvere zavesil fotku v zivotnej velkosti so sirokym usmevom na perach. Bojim sa ich vpustit dnu, bojim sa svetla, ktore by tam mohlo preniknut, bojim sa toho, co mozem najst.
Vtedy som povedal ze sa pokusim byt viac chapavy a budem neskodny. A spytam sa ta kazdy den a ty mi odpovies ako aj vsetci ini, ze je pekne a teplo, ze sa blizia prazdniny a bude zabava a clovek sa dozvie pravdu mozno nikdy mozno okolo jednej na zurke, kam nejazdi 83 ale ta druha.
Priniesli mi mineralku kusok pod ciaru, pri ktorej je napisane 0.2 l. Polievka prisla "S dovolenim". Vyzera presne ako minule, prehrabnem sa v nej lyzicou - a nie-, teraz sosovica namiesto fazule. Doslova az citim imaginarny predel medzi fajciarskou a tou nie castou.
A znova sa usmievame, uprimnost treba davkovat s rozumom. Chcel som vtedy povedat ze sa citim ako invalid zamknuty v tmavom kumbali a trasuci sa od strachu, ako sa niekto rozbieha oproti, vyvalit mu dvere. Tesne, este pred tym ako pocut naraz, stihne podsunut pod klucku sprachnivenu barlu a dufa ze sa ten vonku nepokusi este raz. Prekvapive ako casto to vychadza a co vsetko sprachnivena barla vydrzi.
Hmmm. Nemam rad sarkazmus a ironiu, su zle. Asi som sa s nimi narodil alebo postupom casu som si zvykol na miesto invalida v tme. A ostatnych pozorujem cez klucovu dierku, otvarat dvere by bolo riskantne. Ked sa pozru na mna, uz som zariadil - z vonka som na dvere zavesil fotku v zivotnej velkosti so sirokym usmevom na perach. Bojim sa ich vpustit dnu, bojim sa svetla, ktore by tam mohlo preniknut, bojim sa toho, co mozem najst.
Vtedy som povedal ze sa pokusim byt viac chapavy a budem neskodny. A spytam sa ta kazdy den a ty mi odpovies ako aj vsetci ini, ze je pekne a teplo, ze sa blizia prazdniny a bude zabava a clovek sa dozvie pravdu mozno nikdy mozno okolo jednej na zurke, kam nejazdi 83 ale ta druha.
1 názor
Najmladšia
20. 02. 2007
ked pisem nieco dlhsie, zacina sa mi to zdat nudne a preto vacsinu veci koncim predcasne (asi), ale raz vyskusam, dakujem za koment
Ano, presne suhlasim so slovami Assurballita. Ale skoda, lebo z toho mohlo byt aj nieco viac...