Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNEMUSÍŠ
11. 04. 2006
1
0
1319
Autor
TierraZ
Pravopis SORRY
Nemusíš mi svoje srdce luhať.
Hľa, už trúbi súmrak z pažití.
Ako dúha zájdeš, ako dúha,
až z pier mojich sa nasýtiš.
Nemusíš, veď nezlorečím mužu,
nerúham sa v hrubej nevôli,
nepadám Ti, prosiac, na kolená.
Prebolí, no čože, prebolí.
Vychladla tá krutá láska skrytá
- jej iskry zlé už mŕtve vo mne sú -
že jak stáda cestu na kopytách
cudzie ústa mi Ťa roznesú.
Sýť sa, sýť, kým blčí iskra v mojom oku,
v brehoch žíl krv špliecha v čerení.
Čo som dala, ja dala som bez nároku.
Odídem jak lístie v jeseni.
Na cestu mi ľahký dáždik šuští.
Útlym hrdlom vŕbka zanôti.
Nie, nezahyniem v Tvojej púšti,
neodvysnem v slučke samoty.
Hľa, už trúbi súmrak z pažití.
Ako dúha zájdeš, ako dúha,
až z pier mojich sa nasýtiš.
Nemusíš, veď nezlorečím mužu,
nerúham sa v hrubej nevôli,
nepadám Ti, prosiac, na kolená.
Prebolí, no čože, prebolí.
Vychladla tá krutá láska skrytá
- jej iskry zlé už mŕtve vo mne sú -
že jak stáda cestu na kopytách
cudzie ústa mi Ťa roznesú.
Sýť sa, sýť, kým blčí iskra v mojom oku,
v brehoch žíl krv špliecha v čerení.
Čo som dala, ja dala som bez nároku.
Odídem jak lístie v jeseni.
Na cestu mi ľahký dáždik šuští.
Útlym hrdlom vŕbka zanôti.
Nie, nezahyniem v Tvojej púšti,
neodvysnem v slučke samoty.