au

zas raz jeden večer s priateľmi a prevrátenými pohárikmi postrádajúci význam stretnutí.chceli sme si tak veľa povedať a zostalo pri slovách jednoduchých výrečných psychologických uspokojení.mať priateľov na riešenie si vlastných trablov.je to etické? vedieť rozprávať a pritom počúvať. zohrávanie roly psychológa. pre vlastné uspokojenie počutia hlasu svojich viet. niektoré musia byť vyrieknuté, ale pre koho prospech,to je moja otázka.

a potom si píšeme,že si chýbame a tešíme sa na vzájomné stretnutia,ale chýba mi odozva vo forme citovej podpory. som niekde inde a srdce sa mi prekľuje cez hrudnú kosť navonok. veľa z nás to bohužiaľ stále považuje za anamnézu.

zas akoby život plynul na vlnách a stávam sa bójou, zakotveno neviem čo poradiť mám. milujem a zdá sa mi neuveriteľné, že pre ostatných je to také zvláštne, mám dojem že by som mala učiť ako nebyť nešťastným, zároveň viem,že každý si svoj život tvorí sám.

konečne si môžem povedať , že mám jasno,akurát mi je ľúto trápení blízkych osôb mne milovaných. prešla som peklom i rajom na zemi a život zdá sa mi posvatný. vnútro  mikro a makro kozmos prúdia dúfam,že spojenie nestratím. aj keď mi je jasné že niet cesty spať.

riadky ktoré mi budú slúžiť ako odliatky minulosti, prepáčte drahí ak nenarazia na správne notové osnovy.