Essizmus

,, Dobrú chuť ´´

Essizmus

,, Pojedajú ma, teda som ´´

 

 

 

 

Časť 1: Prebraté postuláty, známe od dôb ranej gréckej filozofie.

 

Hypotéza č. 1: Nič nie je.

 

Tento výrok možno pochopiť dvoma spôsobmi. Oba sú už nejakú dobu známe a tak len v skratke:

1. Nič nie je v zmysle neexistencie ničoho ako objektu. Nič neexistuje a všetko je súcno.
2. Nič nie je v zmysle neexistencia samotného súcna, čo je pomerne odvážne tvrdenie, avšak nasledujúca argmunetácia upresňuje tento postoj.

 

Hypotéza č. 2: Ak aj niečo je, nemožno to pochopiť.

 

Pretože nemožno vehementne popierať existenciu relevantných objektov, pripúšťame ju pod podmienkou obmedzenosti ľudského rozumu. Vidíme len špičku ľadovca

 

Hypotéza č. 3: Ak to aj možno pochopiť, nemožno to zdeliť blížnemu.

 

Ľudská myseľ sa vyvíja a postupne chápe čoraz viac. A treba pripustiť možnosť, že raz pochopí najvyšší rád vecí. Ale keďže každý sme samostatná entita, uzavretá v mechanickej schránke, neschopná sa s druhou entitou spojiť inak ako zvukmi vydávanými nedokonalým mechanickým ústrojenstvom. Sme uzavretí vo svojich schránkach a odsúdení na večnú samotu, ktorú síce možno obmedziť, ale nie preraziť. ( A vie to aj Matkin(á) J )

 

Časť druhá: Vlastné postuláty essizmu.

 

Hypotéza č. 4: Ak mu to aj možno zdeliť, nenaje sa z toho.

 

Aj keď radi tvrdíme, že nežijeme, aby sme jedli, jeme aby sme žili. Bez jedla ľudská schránka neprežije, takisto, ako keď mušľu vyplaví na breh.

 

Hypotéza č. 5: Ak sa z toho naje, ide o jedlo.

 

Jednoduchý a logický výrok. Ak sa z niečoho najeme, je to očividne jedlo. Ale musíme si uvedomiť dôsledok tohto výroku v nadväznosti na predchádzajúcu logickú reťaz. Jedine relevantne existujúce objekty sú poživiny.

 

 

Paradox nižšieho essizmu: Keď jedlo zjeme a tým dokážeme, že ide o jedlo a teda existuje, zároveň prestáva existovať. Preto je možné dokázať existenciu všetkých objektov len čiastočne, čo podnietilo vznik vyššieho essizmu, ktorý sa zaoberá duchovnou potravou. Existenciu duševnej potravy možno dokázať aj bez zničenia samotného duševného jedla.

 

Otázka znie, aký vzťah ( prechod ) medzi duševným a fyzickým jedlom. Prechod by sa dal jednoducho zhrnúť ako know – how. Ak napr. blížnemu zdelíme ako rybárčiť, dávame mu duchovnú potravu , avšak zasýti tým svoju telesnú schránku. Ďalší príklad môžeme nájsť v učení cirkvi. Ježiš nakŕmil dav šiestimi rybami a dvoma chlebami, mal teda know how, alebo inak povedané prechod medzi telesnou a duševnou potravou. Natíska sa otázka, či je možná aj opačná akcia, teda nasýtiť duchovný hlad fyzickým jedlom. Doteraz nebol zaznamenaný žiaden prípad tohto úkazu, ergo zatiaľ neexistuje, pokiaľ nerátame dosiaľ dosť chabé pokusy o syntetizáciu šťastia končiace v zvýšení úmrtnosti, kriminality a prehĺbeniu generačného konfliktu.

 

História a essizmus:

 

S essizmom sa stretávame už pri kresťanskom ponímaní úsvitu vekov. Adam a Eva boli vyhnaní z raja, kvôli jablku. Avšak ako teológovia tvrdia, jablko je len symbol. V skutočnosti išlo o spáchanie hriechu. Čiže tým, že Adam a Eva porušili Boží zákaz, tzn. Zjedli jablko ( hriech ) dokázali jeho existenciu na tomto svete a zároveň položili základy essizmu. V náboženstve je možné nájsť viac odkazov. Pôst ako spôsob očisty nás v podstate odpútava od reálneho sveta a umožňuje preniknúť do ,, vyšších sfér ´´. Môžeme spomenúť už uvedený príklad s Ježišom Kristom. A na záver jeden z jazdcov apokalypsy je Hladomor, čo v podstate znamená postupnú termináciu všetkej existencie. Veriaci prijímajú telo Kristovo aby si znova a znova pripomínali relevantnosť svojho Boha. A keďže v náboženstve ide o vieru, možno obžerstvo klasifikovať ako nedostatok viery, vďaka čomu je považované za smrteľný hriech.

 

V ateistickej histórii tiež možno nájsť odkazy. Kanibalské kmene pojedali svojich príbuzných aby vedeli, že tu s nimi naozaj niekto existoval, prípadne svojich nepriateľov, aby vedeli, že nebojovali s nejakými zlými duchmi. Na tomto mieste by sa autor rád dištancoval od kanibalských taktík, pretože človek je determinujúci faktor existencie – miera všetkých vecí ( čo tiež nie je úplne pôvodná myšlienka ) a nie objekt ním ovplyvnený. Ženevská konvencia zakazuje hladovenie zajatcov, aby si mohli aj v zajatí uvedomovať svoju existenciu a realitu okolo. A v konečnom dôsledku aj konzumný charakter dnešnej spoločnosti je len ďalším pokusom si niečo dokázať.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Autor si vyhradzuje všetky práva a zároveň sa zrieka zodpovednosti za akúkoľvek ujmu, hlavne za ujmy spôsobené vplyvom tejto filozofie, prípadne sucha, kobyliek, alebo havárie ropného tankera. A to vôbec nie je na smiech, je to závažná ekologická katastrofa. Nie, autor nie je normálny a nie, ešte nebol hospitalizovaný na psychiatrii. Otázky, nadávky, pripomienky, poukážky na vecné darčeky, spamy, vírusy, spywary, svoje priateľky ( teda svoje priateľky nie, ale ich pekné nezadané sestry a vlastne ani tie nie, ide totiž o mailovú adresu ) posielajte na somkoala@gmail.com. Len toľko som chcel. Je 26.5.2004 piatok 1:09 ( asi, večne mi totiž idú popredu hodinky ), tak dobrú noc... Overenie totožnosti autora: 60331

Winamp – now playing: Manic street preachers – The Love of Richard Nixon.

---