Cruel Intentions

Toto je moje prvé dielko zverejnené na nete. Od dokonalosti to má ďaleko, ale chcela by som si prečítať vaše ohlasy( tie zaporné i kladné;)) Btw: ďakujem Muirne ako za opravy a rady tak i za podporu a "dokopanie";))

Cruel Intentions Kapitola prvá Moje meno je Sousuke Uzumaki. Som tretím rokom študent na strednej škole. Meriam asi niečo cez 170.Nevyznacujem sa ničím výnimočným. Nie som premiant, ani nemám žiadne skryté nadania. Jediné prečo budím pozornosť, keď prídem do spoločnosti, je farba vlasov. Na protest proti takzvanej morálke v našej školskej inštitúcii som si vlasy prefarbil na červeno. Bordovo červená farba. A možno mam tiež trocha zložité rodinné vzťahy. Ale kde to tak nie je? Mám otca a macochu s ktorou som získal aj nevlastného brata. Dve v cene jedného. Kisuke Ishida. Človek žije svojím životom, snaží sa nejako zapísať v povedomí svojho okolia. On sa nemusí ani snažiť. Stačí, že je. Typicky školský idol všetkých dievčat na škole. Len prejde okolo a všetci by sa mu vrhli k nohám. No dobre, trocha preháňam ale to len pre efekt. Aj keď ho osobne poznám len rok, všímam si ho už dlhšie. Je v poslednom ročníku. On a Fugisawa-kun tvoria najznámejšiu dvojku na škole. Ako v problémoch, tak v obľúbenosti. Kisuke je redaktor školského časopisu a prezident študentskej rady, zatiaľ čo Fugisawa-kun je futbalový objav a excelentný študent. Vlastne to sú obaja. Ale po tom, čo sa stalo dneska... Všetky tie pohľady. Aj keď sme rodina len na papieri...Mal by som ísť za nim. Nevidel som ho odkedy sa to rozkríklo po škole. Volali ho aj do zborovne ale on proste kamsi zmizol. Môj braček, ,,Braček,“ vyslovil som to potichu. Prišlo mi to z mnoho dôvodov akési....úchylne. Hej to je ten správny vyraz. ,,Sousuke! Sousuke! Počkaj na mňa!“ Už som si myslel, že na svoju novonadobudnutú popularitu doplatím. V autobuse nemám veľa únikových ciest. ,,To si len ty Subaru?“ pozdravil som starého kamaráta. Zdvihol obočie ako keby snáď nebol s niečím spokojný. ,,Len ja? No sorry ale ja môžem pokojne zase odplachtiť.“ Otočil sa mi chrbtom. Musel som sa v duchu usmiať .Na verejnosti by som to nikdy nespravil. Typické. Vždy bol trocha impulzívny, možno preto sme si vždy tak dobre rozumeli. O chvíľu ho to prejde. Pozrel som sa z okna na ubiehajúcu perifériu mesta. Raz...dva.... ,,No dobre keď ináč nedáš,“ otočil sa späť a usmial sa. Ani som nečakal tak dlho. Musím poznamenať, že pre ten úsmev by boli dievčaťa zo školy schopne spraviť doslova čokoľvek. Subaru mal však svoju známosť a bol s tým navýsosť spokojný. Počas cesty sme debatovali o všetkom možnom. Od profesorov cez nove hry až sme prišli k rodine. To predtým bol len taký predkrm. Dobre som vedel o čo mu ide. Ale tváril som sa ako ja nič ja muzikant. Na čo mu to uľahčovať. ,,No vieš Sousuke... Počul som čo sa stalo. A...no...ja len ako.. či si v poriadku. Vieš, že sa poznáme dlhý čas starec,“ a je to tu. Niečo ako: Keď budeš mať problém, vieš kde ma nájdeš. Prepáč kamoš ale podobne veci odišli spolu s jeho tvorcom. ,,Sousuke, ty ma zase nepočúvaš.“ Štuchol do mňa. ,,Ale počúvam, len ma nebaví ako si všetci myslia, že hneď pribehnem a vyplačem sa im na rameno.“ Subaru sa uškrnul od ucha k uchu . ,,Aha. Ako vidím bol si už u školského poradcu.“ Len som prikývol. ,,To vieš asi ich už nebavia výhovorky o tom ako je môj otecko už tretím mesiacom mimo krajiny. Asi si myslia, že niekde doma skrývam jeho mŕtvolu alebo čo. V každom prípade sa to po...no zhoršilo sa to. Myslím ta ich dotieravosť. Ako poradca tak triedny.“ ,,A čo s tým chceš robiť?“ Hehe. Poznal ma. Vedel, že sa nenechám len tak manipulovať. ,,No poradcovi som povedal len toľko ,že sa pozhováram s Kisukem a triednemu ,že ak mi dá pokoj nebudem ho žalovať za sexuálne obťažovanie.“ ,,Ale nie,“ stále ten úškrn. Pre toto pochopenie sme stále skvelými kamarátmi. ,,Ale áno,“ dokončil som debatu na tuto tému a spiklenecky som žmurkol. Na ďalšej zastávke som vystupoval. Rad som si skracoval cestu domov cez park. ,,Nech ta sila sprevádza,“ pozdravil Subaru. Spomínal som, že je cvok na Hviezde vojny? No rosničky to zase pohnojili. Začalo pršať, čo pršať ,priamo liať, práve keď som vystúpil z autobusu aby som sa vyhol ďalším citovým výlevom. Skvele, dáždnik ostal doma. Však kde by mal lepšie využitie. Potrebujem niečo kofeínové začínam byt sarkasticky. Ako sa hovorí, keď máš problém zájdi za priateľmi. No toho jediného, ktorého som mal ,som nechal užívať si spoločnosti podivínov z MHD. Pred dažďom som sa mohol skryť len na jednom mieste...Koniec koncov už by bolo načase pobrať niečo z toho čomu sa hovorí odvaha a čeliť svojim problémom. Tak to aspoň hovorí ta ženská v televíznej poradni. Kým som dobehol do malej kaviarne za parkom bol som ako zmoknuté kura. Farba na vlasoch mi pustila takže sa mi na spánkoch vytvorili červene fľaky. Radšej som sa nechcel vidieť v zrkadle. Sadol som si na svoje obvyklé miesto. ,,Čo si dáte?... Preboha, kto ta takto zmordoval Souske?“ Sakura. Jedna z tých mladých študentiek, ktoré sa hrajú na čašníčky. Či čašníčka, čo sa hrá na študentku? No v každom prípade, krátka sukňa a koketné správanie jej zabezpečovalo dížko na dosť dlhu dobu. A aby si dokázala platiť popri štúdiu aj každodenné dávky. To som nehovoril? Za touto kaviarničkou sa vlastne skrýva jedna veľmi dobre organizovaná drogová skupina. ,,Zdravím Sakura,“ no čo, slušnosť káže, ,,nevidela si tu niekde môjho bračeka?“ Asi som to vyslovil zhnusenejšie než obyčajne, pretože jej namaľované obočie sa stratilo, až niekde pod fialovou kšticou. ,,Vzadu,“ mávla rukou. Na chvíľu ma oslepili všetky tie náramky a prstene. Pche, lacná bižutéria. Bundu aj s ruksakom som nechal na stoličke. Nemám o čo prísť a okrem toho sú už v takom dezolátnom stave, že sa ničoho neobávam. Prešiel som popod bar a do zadných priestorov. V jednej z miestnosti pri skladoch sedel za kovovým stolom. Môj braček. Prečo to zdrobňujem? Snáď zo sarkazmu. I tak je starší. Zastal som vo dverách a obzrel som si ho. Ako tak sedel na stoličke so zväzkami bankoviek okolo, mohol by kde komu pripadať ako mladý priekupník. Dotyčný by sa nemýlil .Popri škole, kaviarni a svojim doďaleka presláveným vzťahom sa venuje i tomuto kšeftu, ktorý mu zaisti, že každý rok si spraví výlet do Monaca a vezme aj celu rodinu. Otec je z neho úplne nadšený. Keby len vedel... Kisuke sa oprel o operadlo. Medzi perami mal cigaretu. Chvíľu vyzeral, že snáď zaspal. ,,Budeš tam stať ešte dlho?“ ozval sa chrapľavo. Konečne sa otočil. Uprel na mňa ten svoj rengénovy pohľad. Mali ste niekedy elektrizujúci pocit, keď sa na vás niekto dlho díval? Tak keby sa dalo myslím, že by teraz medzi nami lietali iskri. Ale nie je v tom nič osobného. Však sme rodina. I keď... Vstal, pričom polozil bankovky na stôl a nechal ich tam. Všimol som si kufríka pri stole. Asi mal zákazníka. A vlastne mi je to fuk. O jeho kšefty som sa nikdy nezaujímal. Podišiel kúsok ku mne. Nahol sa a dopadol na mňa. Zachytil som ho vo vzduchu. Šľahol si, to mi bolo jasne.. Odviedol som ho do jeho pracovne. Slúžila tiež ako jeho občasný byt a tiež ako občasný bordel. Zakopol som dvere a Kisukeho polozil na rozkladaciu posteľ. Neviem koľko si toho dal, ale bol mimo. Totálne. Toto sa mu ešte nikdy nestalo. Schválne prečo. Sadol som si na taburetku. Že by ho ten incident toľko poznačil? Ľúto mi ho nebolo. Mohol si za to sám .Neostávalo mi nič iné len tu sedieť a čakať. Premietal som o tom, čo sa vlastne v tej škole stalo. Pokiaľ viem zrazu sa počas vyučovania ozval krik, ktorý prebral aj tých najväčších ospalcov. Poznáte to. Sú to tí, čo 23 hodín prespia a jednu hodinu strávia sexom. Alebo tak nejako. Presnú bilanciu nepoznám. Ľudia vybehli z učebni. Odkiaľ to išlo? Toalety. Nebezpečné územie pre každého duševne zdravého. Tu ,kde stretávate rôzne existencie, je to miesto kde sa vám môže niečo stratiť alebo vám to proste ukradnú, alebo ešte horšie, keď vám niečo dajú ale cukrík to teda nie je. Predral som sa davom. A to čo som uvidel...Telo ležalo medzi pisoármi .Vedľa neho injekčná striekačka a zakrvavená žiletka. Krv sa tiahla až k prahu dvier, ktoré ,ako inač, nikto neprekročil. Fugisawa. Stal som s otvorenou pusou. Najlepší priateľ môjho brata. Narodili sa v tej istý deň, delili sa o svoje desiaty ,o svoje prvé dievča a dokonca aj o jeden druhého ale o tom samozrejme nikto nevedel. Totižto popri vzťahoch, ak sa to tak dá nazvať, mal Kisuke aj Fugisawu. Najobľúbenejší chalani na škole, vždy obletovaní ,milovaní, všetkými uctievaní. A navzájom si oddaní. A teraz jeden z nich ležal tu. Musel som na vzduch.

---