Dvere nad hlavou

vzduch voní korením
(zo spania) nekričím - spievam
času sa kýve zub
z vybitých okien prievan
tancuje v záclonách
mami mami
to som nebol ja!

- kto prizná že nebolia?

"...a kradli sme hrach
...a z nájdených tehál
blízko mostu stav..."
- každý sa vyspovedal
až za hranice chotára

pamätáš si kde stála
zvonica na štyri zámky?
vhoď do jej schránky
mincu nájdenú v brázde
chytni sa kľučky
a mlčky
         z celej sily stlač:
tá istá pieseň - rovnaký hráč
a zvony posúvajú tiene
ako by vietor glóbus roztočil

ubúdanie času: po kľakaní
už luny svietia z kaluží

zišli sme sa pri starom mlyne
- kde sa vraj zvonár obesil -
s dverami nad hlavou
v stále vlhkej hline -
nie je kto by otvoril
uschlý sad
vrastá do lesa
a v zákrute čká pes
na dlhej reťazi

držať sa pri kraji
u kríža pridať do kroku
pri krčme hľadať výhovorky
pozdraviť ľudí z kostola
pred bránou nenájsť kľúče
vysypať z vrecka zbytky múky
(čo tam nikdy nebola)
zaspávať s hlavou ku dverám

nikdy sme sa nedostali dnu
- je to ako nebyť nikdy u mora

vo sne sa mi sníva sen
cez farebné slíčka
spánok mi hodil lasá
ty - vtedy dlhovlasá -
chcela si byť kaderníčka

češú ťa konáre kríkov
utekaj!
pred posúvaním obratníkov
a svojích stôp
na farbe nezáleží
- oči sú kalejdoskop
vlasy schnú proti prúdu
až si skríkla

zmenšuje sa tieň - padám
na znak do senníka
...akoby som začul zvon!
a náhle padám pod balkón:
niekto stojí vo dverách a vzlyká

bicykle okolo mňa brúsia kosu
biela jak smrtka strúha mrkvičku
v telocvični stratila si cvičku
medzi dvere položila nohu bosú

tak tragicky zahynul
posledný môj mlečny zub
podvedomé zavŕzganie pántov
ako keď niekto povie: vstúp...

***

zostal po nej vlas
s dverami nad hlavou
všetko nezrelé a spadlé
až do rána
na zadnom na sedadle
za dymovým sklom
rozochvená ako membrána
...a zase ten tón

počujem a viem:
ako chutí stena
ako voňal vzduch
a ty - z domu nepustená -
jazykom opisuješ kruh
a kričíš: "...na noc nezamykám!"

za oknom zdá sa byť nuda
spomienky nežltnú
len zvon je tá amplitúda
- doznievanie vecí minulých
a niečo na štyri zámky
pochované tajne do druhých

pri cintoríne na kopci
za železnou bránou
sú opačne - ku dverám hlavou

aj naše hodinky sú lakomci
je po zvonení
zmenila sa mena
zvonice už nemajú schránky
noc je prelomená
a zase z napolitánky
mi dáš väčšiu polovicu
- zmenšujem sa -
dopadám ti na sietnicu
iskrenie pudu sebazáchovy
a nad hlavami nám navzdory
pochodujú už dospelé názory

(chceme niečo neviditeľné)
nezamykáme...
čakáme na detstvo
vlastné či nevlastné
už celkom ozajstne
ďaleko:
až niekde v budúcnosti
a už teraz nám zvoní celý dom
nepočuteľne - pod prahom

po vreckách hľadám cukríky
vyťahujem jak nitky z plátna
však doba neúplatná
stroho len ukazuje prostredníky
- nie je koho odprevadiť do škôlky

namiesto cigariet kúp si pastelky
nakresli mi nad dverami ďalšie dvere

odkroj si zo mňa polovicu -
budem veľký!

---