Tak chcelo sa mi kričať

Tak chcelo sa mi kričať odušu do sveta

Že život ide ďalej aj bez saní z javorového dreva

(ale zväz drevorezbárov z Kanady či Javorníkov má na to iný názor)

Že láska vraj hory prenáša, vraveli starí a múdri (akoby všetci starí museli byť múdri) A niekto nám trošku sadisticky zatajil, že tie hory jej môžu padnúť na hlavu, a to už nepomôže ani šesťdesiat kíl lavínovej srsti pod súdkom rumu Že slová sú len slová a záleží aj na inom, to vieme, ale skúste to kričať v budove pri hrade (tak naivne bielej), zvlášť teraz, keď sa zvolebnieva (a prečo to znie tak pochmúrne, došľaka?!)

Tak chcelo sa mi kričať odušu!

Tak kričať do sveta!

No len sme to simultánne prekladali sprava doľava

(Pretože inam sa ani nedá)

až z toho boli hŕby papierov tu i tam,  tak sme to poslali deťom do Afriky ako „humanitárnu“ pomoc (tie úvodzovky preto, lebo o ľudskosti ťažko vravieť, keď niekto vyváža svoje problémy za oceán)..tak slaný, ako naozaj.

A teda miesto mňa dnes kričia deti v Afrike niečo zmätené o saniach, čo nemo nesú lásku k bielemu domu, keď sa zvolebnieva (a iste nemajú potuchy čo to posledné slovo neznamená..)