Listy od blázna

Drahá Madam,

plynie deň za dňom, týždeň za týždňom a ja sa sťažujem na monotónnosť života. A to som tu len mesiac. Vzdialený od nepoznaného domova, neexistujúcich priateľov a nekonečného množstva každodenných problémov. Neveril som že mi ten chaos bude niekedy chýbať.Plný apatie opúšťam svoju izbu a vyberám sa na nočnú prehliadku mesta. Celkom sám. V živote som toho možno videl až priveľa, aby som si to dokázal naozaj vychutnať. Milujem noc, vtedy sa zmýva celá ta veľkolepá pretvárka dňa maskujúca neúprosnú realitu.

Dovolte aby som sa Vám najskôr predstavil, aj keď Vy  drahá Madam ma asi poznáte najlepšie. Som človek tak ako ostatní a predsa natoľko originálny, že ma niektorí považujú za blázna. Nechápal som rytmu, ktorý udávala spoločnosť, no spoločnosť sa porozumieť mne ani nepokúsila. Akoby som do tohto sveta nepatril, a predsa som jeho neodmyslitelnou súčasťou. Moje telo sa nebolo schopné pohnúť z miesta, no moje skutočné JA sa povzniesť mohlo. Aspoň som si to myslel. Už takto ďalej žiť som nevládal, stratený vo víre nespravodlivosti, napredujúci v závese ostatných stratených...

Včera som na Vás intenzívne myslel a uvažoval o tom, čo sa mi stále snažíte naznačiť. S ľútosťou Vám však oznamujem, že obrazy, ktoré mi ukazujete nevidím, a melódiu Vašj hudby počuť nedokážem. Celé je to iba ako desivý sen, ktorého prebudenie sa nedostaví. Mám strach zo zlyhania, sklamaní už bolo príliš.