Pre D......

potrebovala som sa sentimentalne vyliat...

Rušíš si priazeň,
meníš ju obratom,
nevšímavý postoj,
kameň hráš pod zlatom.

Z hodvábnych nití,
myšlienka utkaná,
v šatách však diera,
kvalita zodraná.

Beriem ti ihlu,
zaplátam nenávisť,
obšijem prázdno,
keď chcem v koži ísť...
na svetlo pred lampu,
vanúcu záclonu...
Zakrývam oči,
zložíš mi poklonu.

Aj jemný cit
schovávaš v kameni,
zabúdaš ale...
on zo mňa pramení.

Steká ti po líci,
očiach i ústach,
napája srdce,
náš lásky-prístav.

---