Posledná

Cesta rozrytá v prach a zmočená žiaľom,
samota človeka v tichu ukrytá davom,
pohľadom v zrkadle nevidíš to čo by ostať z teba malo,
zlomené sny toho kto vie že je pre svet málo,
tak málo a tak veľa čo srdce dusí,
v dlani tlkot srdca zahrdúsi,
keď zlomené krídlo pri nohách leží,
a zmrznutá slza z oblohy sneží,
ruka do výšky nebies siahnuť chce,
dohorieva oheň poslednej sviece,
na zemi suchý list a k nemu ďalší padá,
slaná kvapka rosy ti do oka sadá,
pod ostrým pohľadom svet sa rozmazal,
na hruď ti tŕňovú ružu priviazal,
lupeň za lupeňom opadáva,
kroky osudu odrátava,
odtlačok dlane v ohni sa črtá,
kockami života náhoda hrká,
tam kde rieka sa vo vzduchu stráca,
tam kde sa hlas v tichu vytráca,
tam tvár vzdoru navždy usína,
tam kde sviečka života zhasína.

---