Dievčatko

Ahoj dievčatko.

Ahoj, kde si bol tak dlho?

Nemohol som...

Iba sa vyhováraš! Vždy zmizneš ako gáfor. Bez slova, ani sa nerozlúčiš, to od teba vôbec nie je pekné!

Prepáč, vždy to príde tak rýchlo... Ver mi, nerád ťa opúšťam...

Naozaj?

Skutočne. A nehnevaj sa, nemá to význam.

Veď ja sa už ani nehnevám. Len som smutná, keď ma opustíš... a potom iba čakám, kedy sa zase zjavíš.

No vidíš, tak ma tu teda máš...

Som rada, veľmi rada. Len dokedy_ Zase niekam odídeš, bez slova na rozlúčku a necháš ma osamote.

Neboj sa, teraz už neodídem...

To si sľuboval aj naposledy. Opäť iba klameš!

Neklamem, už nikdy neodídem z tvojej mysle. Vždy si na mňa spomenieš.

Čo to táraš? Ja ťa nechcem iba v mysli, chcem ťa skutočného, chcem ťa pri sebe!

To sme už prebrali. Mňa mať nemôžeš. Nie tak, ako by si chcela.

Pcha! Iba sa vyhováraš, stále sa vyhováraš!

Nie, nechcem ti ublížiť.

A preto zakaždým zmizneš? Vieš, že vždy plačem? Slzy mi tečú po tvári, pery pevne tisnem k sebe, aby som nevypustila žiadny ston... Ale slzy zastaviť neviem.

To som nechcel. Aj mne je s tebou dobre... Ale nie vždy sa veci vyvinú tak, ako by sme chceli.

Aj teraz plačem. Zase odídeš.

Neplač prosím. Nebuď smutná.

A neodídeš?

Už nie.

Sľubuješ...?

Áno.

Verím ti. Neviem, ako to splníš, ale verím ti.

Som rád. Uvidíš, podarí sa mi to.

Ozaj, vieš, že mi nikto nechce veriť, že si skutočný?

Naozaj?

Myslia, že som blázon.

Never im.

Ale...

Ale?

Neviem, ako im dokázať, že existuješ. Nikomu sa nechceš ukázať. Myslím, že sa im ani nečudujem... Asi som fakt blázon...

Nie si blázon. Si milé dievčatko.

Jéj, ďakujem. A ty si môj chlapček, však?

Mhm. Len tvoj.

Vieš, čo sa mi včera stalo?

Počúvam...

Bol pri mne ten, ktorého vždy spomínam. Vieš, o kom hovorím?

Myslím, že viem, o kom hovoríš.

Priniesol mi zmrzlinu. Jahodovú. Odkiaľ vie, že milujem jahodovú?

Naozaj neviem, možno to bola iba náhoda.

Dlho sme sa rozprávali, hovorila som mu o tebe a on počúval. Potom sa veľa pýtal, vieš, bol zvedavý... a myslím, že si sa mu zapáčil.

Vážne?

Povedal, že musíš byť veľmi zaujímavý, ale ani jemu sa nepáčilo, keď ma zakaždým bez slova opustíš. A... a chcel by ťa vidieť, tak som mu sľúbila, že sa stretnete. Budete si rozumieť, uvidíš. Aj on má rád príbehy, ktoré si mi vravel. Pozná ich, vraj trochu inak, ale pozná. Však sa stretnete?

Ak bude chcieť... prečo nie?

A chceš vedieť, čo sa ma spýtal?

Áno, chcem...

Spýtal sa ma, no bol zvedavý...

Áno...?

... čo k tebe cítim... či sa ťa bojím, alebo naopak, či mám pocit istoty... a čo si vlastne o tebe myslím. Vieš, čo som mu povedala?

Myslím, že viem.

Povedala som mu, že - dopovedz to, keď vieš!

Povedala si mu, že ma miluješ

Áno, mám ťa veľmi rada! Chcem byť iba s tebou...

Viem, ale-

Žiadne ale! Sľúbil si mi to! Spomínaš?

Kde si?! Zas si odišiel?

Nie... prosím, nie... Si klamár! Klamár! Prečo si zas odišiel? Teraz, keď som ti povedala, čo k tebe cítim? Verím všetkému, čo si povedal. Chcem ťa takého, aký si, práve to je na tebe najkrajšie! Prosím... vráť sa...

Neodišiel som...

A kam si zmizol?

Som tu, len si ma nevidela.

A prečo si bol ticho?

Premýšľal som.

Nad čím? Chceš mi povedať, že ma nemiluješ? Alebo, že miluješ inú?

Nie, to nie, len... len som rozmýšľal, že už budem musieť ísť a -

To nie! Sľúbil si, že už ma neopustíš!

Áno, sľuby plním. Rozmýšľal som, ako splním sľub.

Jednoducho: Nechoď nikam!

To sa práve nedá... nepochopila si ma... nemôžem zostať.

Tak si choď! Ale už sa nevracaj!

Nehnevaj sa, sľúbil som, že ťa neopustím. A ani sa to nechystám urobiť.

Ale ako potom chceš urobiť dve veci naraz?

Ešte neviem... ale prídem na to.

Tak premýšľaj.

Mhm.

Zatiaľ ti poviem, čo som robila včera... dobre?

Myslím, že nemusíš.

Ty nie si zvedavý?

Viem, čo si robila včera. Čakala si, kedy prídem. Celý deň. Potom si zjedla jahodovú zmrzlinu a rozprávala sa o mne, však?

Áno, ale okrem toho...

Okrem toho si zložila básničku.

Áno, odkiaľ to vieš?

Družka moja milá

ty si ako víla,

ktorá opustila

dňa farby žiariace.

Mám z teba strach,

viem však,

že ho mať nemusím...

Viem aj, že lásky vrah

premenil sa na prach

a letí neškodný

ako nočný motýľ.

Myslím...

ten so znakom smrti.

Vieš ktorý?

Už sa nám to kráti.

Príde deň.

Môj drahý sa vráti.

Čoskoro.

Však?

Áno, to je ona! Odkiaľ ju vieš?! Desíš ma!

Viem o tebe všetko.

Prosím?

Poznám všetky tvoje myšlienky, túžby, sny.

Čo to vravíš?

Iba pravdu. Si vymyslená. Si len mojím snom.

Čo si to vymýšľaš? Ja že som vymyslená?!

Áno. Si len moja ilúzia...

Aha... Tak ty ma miluješ. Hovoríš mi, že ma miluješ, len nevieš nájsť tie správne slová, však?

Mhm. Aj tak sa to dá povedať...

To nemusíš! Nemusíš sa báť prejaviť svoje city... a môžeš to urobiť ako chceš...

Nebojím sa, už pôjdem.

Rozlúčiš sa?

Teraz áno... prvý a zároveň poslednýkrát. Potom príde večnosť.

Áno večnosť... nebudem sa pýtať, či to bude čakanie, alebo či bytie s tebou...

Nemusíš, odpoveď poznáš.

Povedal si, že vieš o mne všetko.

Povedal som aj, že si moja ilúzia.

Tak sa maj pekne. Viem, ako to dopadne. Vieš, čo musíš urobiť?

Áno,... maj sa láska.