prechadzka

Mračná ma sprevádzali na ceste k tebe.

Ulica sa zdala nekonečná, ale ponáhľal som.

Zastavil som pri bráne a zazvonil.

Bola otvorená, šiel som ďalej.

Prekvapilo ma keď si sa objavila vo dverách.

Pozdravili sme sa pohľadmi, sladká pusa nemohla chýbať.

Vošiel som dnu, nespúšťal som z teba oči.

Mala si na sebe biely hodvábny župan, rýchlo si mi zmizla v kúpeľni.

Usadil som sa a obzeral sa okolo seba.

Všetko na poriadku, jedna vec však tam bola navyše,

Sviečka na stolíku, rozvoniaval ňou celý dom.

Otvorila si kúpeľňové dvere.

Padla mi sánka, toľko krásy pokope.

Mala si oblečené červené šaty, ktoré som na tebe tak rád vídaval.

Postavil som sa, aby som sa presvedčil, že nesnívam.

Nie nesníval, tá slečna patrila celý večer len mne.

Chytil som ťa za ruku, večer sa začal.

Kráčali sme spolu k pobrežiu, slnko nám ohrievalo chrbáty.

Na konci móla sme zastavili, slnko už sadalo na hladinu.

Pritiahol som si ťa k sebe, objala si ma.

Naše pohľady sa upínali na slnko, ktoré v diaľke zapadalo.

Z niekoľkých mrakov nás prekvapili jemné kvapky.

Príjemne chladili naše telá.

Tvoj bozk mi rozbúchal srdiečko, nemohol som nereagovať.

Naše pery sa na chvíľu spojili, vnímali sme len sami seba.

Nechali sme zmáčať naše odevy, nechceli sme odísť.

Slnko medzitým zapadlo, ne cestu nám svietil mesiac.

Pobrali sme sa naspäť.

Mlčky sme sa držali za ruku, nebolo treba slov.

Srce mi búšilo celou cestu.

Zastali sme pred bránou, objal som ťa.

Ešte pár bozkov, naše pohľady sa už nestretali....