Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sei am never guilty
11. 12. 2006
0
6
1183
Autor
kamar
adresu zatial nemam ziadnu .... management ma niekam odstahuje, coskoro, ale tazko povedat kedy. sa tu citim ako za trest, ale nie je to zle, len trochu sa nudim .. bez drog? sama so sebou? v praci? v tomto zapadakove? ci je to len ista prazdnota, nove ritualy, ktorymi si zaplnam cas, ktory mam sama so sebou .. ista rezignacia, keby som jej prepadla - lahnut si a lezat, ale ani nemysliet. ist do prace a potom spat .. a spat. a spat. a vstat a zapalit si, uvarit si caj. toast. vratit sa do izby. vstat a zapalit si, uvarit si caj. toast. vratit sa do izby. .... som rada, ze to nejde. kupila som si ayn rand - atlas shrugged, myslim, ze na tento predvianocny cas a tuto profesiu nie je vhodnejsia lituratura ako filozofia absolutneho egoizmu ..... citali ste niekedy dostojevskeho? zapisky z mrtveho domu .. som rada, ze som si to precitala, skor nez som odisla .. za trest, za trest. blba praca. vedieme s polskou osetrovatelkou staru, prastaru pani do kupelne, pani pozera televizor na izbe, polka mi hovori - tato pani pozera cele dni history channel - a tuto kachekticku staru pani vedieme do kupelne a v tom momente v televizore nemci popravia asi 20 muzov, cierne postavy padaju pred bielym murom do bieleho snehu tatatata ... polka prevratila oci a skoro omdlela, ja som zas mala co robit, aby som sa nerozosmiala na plnu hubu nad absurdnostou daneho okamihu, nad jeho carom, nech je akekolvek, ale v danom momente bez atributov ..... prvu nocnu som mala v noc, ked bol spln. hned ktosi zvonil, utekala som na izbu, co sa deje? pani mi vravi - could you please help me to stop this naughty spell that makes me still ring the bell? vcera rano mi koncila nocna, bola som na izbe s pani, ktora je povodom z ruska, pravoslavna, plna izba ikon, stojim pred oknom pred ikonami a pozeram na nebo, ako vychadza slnko, na cervene nebo .. krasne, vravim, tak krasne cervene je nebo. pani na mna pokrikuje z postele - i'm not perfect like you. i'm not perfect like you. nahh ... ukazujem na ikony, they're perfect, not me. - i'm not perfect like you .. i am evil and you are good. a hned na to sa prezehnala a zacala sa modlit otcenas, zirajuc na mna a ja som tam sedela v rohu izby s hlavou v rukach a citila sa ako .. akosi divne. cosi zlovestne ako by mi chcelo silou mocou vnutit myslienku, ze som za nieco vinna, ze mam cosi lutovat, ze ... nikdy. vies, ze niekedy ludia stracaju rozum uz pri spomienkach? a nelutostne som pani vyhnala z postele a strcila ju do kupelne, nech tam ... sama pozeram ikonam do oci.