Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seSpln
03. 01. 2007
0
0
1468
Autor
Kiara
Bála sa.Túlať sa v lese v takúto nočnú hodinu bolo veľmi nebezpečné. Bola bosá. Odniekdiaľ sa ozývala hudba. Pod nohami jej čosi zaškrípalo. Ponáhľala sa domov a cestu si chcela skrátiť lesným chodníčkom. Bola totiž navštíviť svoju starú známu. Trochu si vypili a stratili pojem o čase.To sa predsa stáva. Rozprávali sa ako vždy o chalanoch. Také klasické babské klepy o tom, ako je niekedy ťažko porozumieť mužom.Ale ako im mala porozumieť, keď nerozumela ani sama sebe?
Všetky sny a túžby sa jej občas zdali hlúpe a zbytočné.Ale boli jej . Iba jej a to ju napĺňalo. V tom okamihu určite. O chíľku im však musela dať zbohom...
Zrazu zbadala auto. Hudba v ňom dunela ako v nejakom nepríjemnom thrilleri.Bol v ňom aj obrovský plyšový maco. Strašne ju vydesil.
Mala pocit, že sa tu už niekedy ocitla.Snáď v zlom sne, pokúšala sa vtipkovať so svojím vnútrom, ktoré sa striaslo.
Obloha bola jasná a cestou ju sprevádzal iba mesiac obklopený červeným kruhom.To neveštilo nič dobré. Bolo to zlé znamenie. Aj keď nebola čarodejnica a pre obyčajných smrteľníkov to veľa neznamenalo, cítila sa čudne.
Začula akési hlasy.Opäť mala pocit, že to je čosi jej dôverne známe. Nemýlila sa. Bol to ten istý človek, s ktorým sa ešte pred niekoľkými hodinami delila o paplón. Pravda, do tohto scenára už nemala zasahovať.Vlastne ani nechcela. Iba bola zvedavá. Aj keď už nebola panna.
Iba tie sú vraj zvedavé a prikrádajú sa k milencom, aby ich v noci pozorovali. to sa dočítala v jednom románe od jeho obľúbeného spisovateľa.
Režisér tejto novej hry však nebol známy. Pociťovala hnev a prekvapenie. Vedela, že má stretko. Dokonca vedela, že aj so ženou.Ale nevedela. že ju to tak zabolí.
Bol nenásytný. Tak ako v jedle, prachoch, tak aj v sexe. Typický býk. Hudba dunela.Nemohli ju počuť. Chcelo sa jej zvracať. Neúčinkoval iba alkohol.Bolo to nechutné. Oči mu blyšťali.Snáď aj toto je istá forma šťastia, ktorou ľudia zapĺňajú svoje prázdne srdcia, pokúšala sa ho nepriamo ospravedlňovať.
Bol dospelý. Robil si čo chcel a uznal za vhodné.Nenávidela ho od tejto sekundy.Keby ju miloval, tak by mu dokázala odpustiť, ale inak nie.
Nikdy jej však nič nesľúbil, aj to vedela. A odpustiť by mu mohla iba v prípade, že by peklo vyhaslo. Ani ona si teda nebo nezaslúžila. Bola poriadnym čertom. Ale kým bol potom on? Samotným Luciferom? Stačilo. Už nechcela nič vidieť.Pobrala sa ďalej. Osvetlilo ju akési čudné svetlo. Snáď som nezomrela, pomyslela si na konci lesa, keď sa už blížila k ľudským obydliam. Nie. Bolo to len auto. Luxusné autíčko so slušne distingvovaným majiteľom. Nastúp mačička, kričal jeho mladý majiteľ. Po dnešnom dni jej bolo všetko ukradnuté. Mohol by prísť ktokoľvek aj sám princ William a nenadchlo by ma to , ozývala sa jej pošliapaná dôstojnosť. Nastúpila teda. Aké pekné! Nestihla ani dopovedať a auto bolo v tom okamihu obohatené o prevažne vodnatý obsah jej žalúdka. Po tejto udalosti si už nič nepamätala. Zobudila sa ráno v tráve s rozopnutými nohavicami a boľavou hlavou.Na hlavu jej pražilo horúce africké slnko. Otvorila oči. Srdce sa jej zachvelo. V dnešnej dobre sa už fakt nedá veriť nikomu, pomyslela si smutne...
Všetky sny a túžby sa jej občas zdali hlúpe a zbytočné.Ale boli jej . Iba jej a to ju napĺňalo. V tom okamihu určite. O chíľku im však musela dať zbohom...
Zrazu zbadala auto. Hudba v ňom dunela ako v nejakom nepríjemnom thrilleri.Bol v ňom aj obrovský plyšový maco. Strašne ju vydesil.
Mala pocit, že sa tu už niekedy ocitla.Snáď v zlom sne, pokúšala sa vtipkovať so svojím vnútrom, ktoré sa striaslo.
Obloha bola jasná a cestou ju sprevádzal iba mesiac obklopený červeným kruhom.To neveštilo nič dobré. Bolo to zlé znamenie. Aj keď nebola čarodejnica a pre obyčajných smrteľníkov to veľa neznamenalo, cítila sa čudne.
Začula akési hlasy.Opäť mala pocit, že to je čosi jej dôverne známe. Nemýlila sa. Bol to ten istý človek, s ktorým sa ešte pred niekoľkými hodinami delila o paplón. Pravda, do tohto scenára už nemala zasahovať.Vlastne ani nechcela. Iba bola zvedavá. Aj keď už nebola panna.
Iba tie sú vraj zvedavé a prikrádajú sa k milencom, aby ich v noci pozorovali. to sa dočítala v jednom románe od jeho obľúbeného spisovateľa.
Režisér tejto novej hry však nebol známy. Pociťovala hnev a prekvapenie. Vedela, že má stretko. Dokonca vedela, že aj so ženou.Ale nevedela. že ju to tak zabolí.
Bol nenásytný. Tak ako v jedle, prachoch, tak aj v sexe. Typický býk. Hudba dunela.Nemohli ju počuť. Chcelo sa jej zvracať. Neúčinkoval iba alkohol.Bolo to nechutné. Oči mu blyšťali.Snáď aj toto je istá forma šťastia, ktorou ľudia zapĺňajú svoje prázdne srdcia, pokúšala sa ho nepriamo ospravedlňovať.
Bol dospelý. Robil si čo chcel a uznal za vhodné.Nenávidela ho od tejto sekundy.Keby ju miloval, tak by mu dokázala odpustiť, ale inak nie.
Nikdy jej však nič nesľúbil, aj to vedela. A odpustiť by mu mohla iba v prípade, že by peklo vyhaslo. Ani ona si teda nebo nezaslúžila. Bola poriadnym čertom. Ale kým bol potom on? Samotným Luciferom? Stačilo. Už nechcela nič vidieť.Pobrala sa ďalej. Osvetlilo ju akési čudné svetlo. Snáď som nezomrela, pomyslela si na konci lesa, keď sa už blížila k ľudským obydliam. Nie. Bolo to len auto. Luxusné autíčko so slušne distingvovaným majiteľom. Nastúp mačička, kričal jeho mladý majiteľ. Po dnešnom dni jej bolo všetko ukradnuté. Mohol by prísť ktokoľvek aj sám princ William a nenadchlo by ma to , ozývala sa jej pošliapaná dôstojnosť. Nastúpila teda. Aké pekné! Nestihla ani dopovedať a auto bolo v tom okamihu obohatené o prevažne vodnatý obsah jej žalúdka. Po tejto udalosti si už nič nepamätala. Zobudila sa ráno v tráve s rozopnutými nohavicami a boľavou hlavou.Na hlavu jej pražilo horúce africké slnko. Otvorila oči. Srdce sa jej zachvelo. V dnešnej dobre sa už fakt nedá veriť nikomu, pomyslela si smutne...