Sloboda

                                      „Šťastie je v slobode a sloboda v odvahe.“ Perikles            

            Nepoznám človeka, ktorý by nechcel byť slobodný. Napohľad tak jednoduché slovo a pritom tak rozporuplné. Často si neuvedomujeme jeho hodnotu a začíname si ho vážiť práve vtedy, keď ho strácame....

             Môžeme byť akokoľvek slobodní, ak nie je slobodné naše vnútro, tak nikdy nebudeme slobodní naozaj. Je to paradox, ale je to tak. Väzeň, ktorého strážia múry spravodlivosti,  môže pociťovať väčšiu slobodu svojho vnútra ako hocijaký obyčajný človek, ktorého väznia múry vlastného svedomia opantané otrokmi vášní, pokrytectva, ktoré nenápadne premieňajú zákutia ľudskej duše na skryté mínové pole.

             Možno sú takí, ktorých to nezaujíma, možno takí, čo si to na chvíľu uvedomia, ale potom prídu chvíle, keď im budú príjemnejšie ich studené plesnivé múry a zabudnú. A možno budú takí, čo sa ich tieto slová dotknú a poznačia tak, že zmenia svoj život k lepšiemu. Sú aj takí, čo denne žijú medzi týmito múrmi a uvedomujú si ich nezmyselnosť.

Nemajú však odvahu zbúrať tieto bariéry a tak im uniká celá podstata ľudského bytia. Nebojujú za svoju lásku, aj keď vedia, že prichádza len raz za život. Nebojujú ani za svoje práva, pretože sú zbabelí a nemajú 

odvahu postaviť sa v živote za niečo, čo za to naozaj stojí. A keby sa aj náhodou po dlhom čase odhodlali zbúrať múry, ktoré stoja medzi nimi a okolitým svetom, môže byť neskoro. Strata milovaného človeka ich zvyčajne poznačí najviac. Neuvedomujú si jednu podstatnú vec, že „ nie vtedy zbúrame múry minulosti, keď zabudneme, ale keď sa vyrovnáme s tým, čo sa stalo.

             Najšťastnejší ľudia sú práve tí, čo nestratili odvahu žiť svoj život presne tak, ako si ho vysnívali. Ale tých je stále strašne málo. Idú si pevne za svojim cieľom,  a hoci im v ceste za šťastím neraz stoja prekážky, nikdy sa nevzdávajú. Vedia totiž, že v každej šanci sa ukrýva  teoreticky šťastie.

Verím, že medzi týchto šťastlivcov  patrím aj ja.