Filmuje III.: Moč v pohári

Počas mojej hospitalizácie v nemocnici pre letcov, kam ma priviezli po ťažkej havárii, ktorú som utrpel v čase, keď som študoval na vysokej leteckej škole odbor pilot - nad zvuk, som strávil v Prahe pol roka. Ležal som tu väčšinou so starými "flígrami". Tí sa tam nudili. Preto hocikedy vymýšľali rôzne pestvá, ako malí chlapci. Vždy ráno sme odnášali vzorky moču a stolice do laboratória. Bolo zložité najmä doniesť v laboratórnych miskách požadované vzorky stolice. Chodili sme na toalety vyzbrojení paličkami do krku a laboratórnymi miskami. Niekedy boli problémy aj s močou. To vtedy, ak jej bolo v špeciálnom močovom pohári veľa, alebo naopak, málo. Trafiť sa do vkusu laboratórnej sestry bolo miestami zložité. Bola to pomenšia osôbka s obrovským množstvom dioptrií na nose. Bola chudučká a veľmi nervózna, ak sme jej z tých našich vzoriek doniesli príliš veľa, alebo rovnako, ak toho bolo naopak málo. Vtedy na nás jedovato vrieskala o to viac, o čo menej ju bolo vidieť od zeme. Jeden podplukovník veľmi seriózneho vzhľadu a to aj v pyžame a župane, mi raz spiklenecky pošepol, že teraz niečo uvidím. Vzal pohár na moč a riadne ho vydrhol v horúcej vode s čistiacim prípravkom. Potom doňho nabral kopcom z jedálne čaj. A tak sa ráno postavil do radu pred laboratórium, kam sme prinášali naše výdobytky všetci pacienti. Stáli sme tam v rade v rukách poháre s vlastným močom a misky s výkalmi. Na dverách do laboratória bolo malé drevené okienko, cez ktoré vykúkala tvár našej nervóznej staršej laborantky s množstvom dioptrií na nose. Každú chvíľu na niekoho navrieskala, že doniesol veľa tamtoho, či onoho. Tu prišiel na rad náš podplukovník. "Čo to je?!" Zvrieskla akoby ju niekto pichol ihlou, keď zbadala jeho pohár na moč plný po okraj, až jeho hladina vytvára z fyziky známu kapilárnu eleváciu, teda bola vyššia ako okraje pohára. "Moč," opáčil podplukovník dôstojne. "To vidím! Ale prečo tak veľa?! Ste sa zošaleli, či čo?! To kto sa s tým má špiniť?!" Vrieskala hystericky pani laborantka. "Vám to prekáža?" Pokojne sa k nej ku okienku a k poháru na moč zohol pán podplukovník. "No jasné, že mi to prekáža, človeče! Kto sa má s tým babrať?!" Pán podplukovník zmierlivo pokrčil ramenami a so slovami, "tak prepáčte," si odpil z pohára na moč riadny glg čaju. Pani laborantka však nevedela, že ide o čaj. Ako zbadala, čo robí, vytreštila oči spoza svojich mnohopočetných dioptrií. Nakoniec sa jej prevrátili stĺpkom a odpadla. Najbližšie dva týždne bol podplukovník najväčšou hviezdou leteckej nemocnice. Pani laborantku na vlastnú žiadosť z odberov preložili.

---