Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seCintorín na kopci
15. 01. 2007
0
5
1504
Autor
Syd Barret
Bola jasná, chladná noc, mesiac vysoko na nebi svojím svetlom zalieval krajinu a akurát sa začínal September. Na úbočí kopca sa nachádzal malý cintorín, ku ktorému viedla od hradskej poľná cesta. Všetky náhrobky boli staré a hroby javili známky zanedbanosti. Pri jednom z ako - tak zachovalých hrobov sa krčila postava v plášti a klobúku. Bol to starý muž, zjavne okolo osemdesiatky, ale v svetle mesiaca všetky jeho vrásky dostali také zvláštne tvary, že jeho tvár vyzerala ako pokrčená karikatúra toho, čo predstavovala pred päťdesiat rokmi. Skláňal sa nad hrobom opierajúc sa o paličku a pomaly šepkal do noci. "Musíš mi to odpustiť. Prosím ťa, prepáč mi to. Ja viem, že som sa zachoval vtedy ako úplny idiot, ale oľutoval som to, a najviac ma mrzí, že sme sa nerozprávali. Prečo sme sa museli rozísť v zlom? Dúfam, že mi odpustíš, inak nebudem môcť kľudne umrieť. Ach, preboha, akýkoľvek trest by bol pre mňa primalý, každé zmierenie priveľkorysé... Keby som sa tak s tebou mohol stretnúť ešte raz a všetko ti vysvetliť..." Starec sa zarazil. Zrazu si všimol ako sa k nemu blíži nejaká čierna postava. Rozoznal len obrysy. Strach ho celkom ochromil. Chcel niečo povedať, ale mal niečo s hlasom. Chcel ujsť, ale podlomili sa mu kolená. Spadla mu palička o ktorú sa opieral. Zrazu postava vystúpila z tieňa. Spoznal v nej hrobárovu ženu. Všetko sa vracalo do normálu. Oslovila ho. "Dedo, zase sa rozprávate s Jozefom? Ja viem, že vás tie spomienky ťažia, ale je to už päťdesiat rokov. Navyše ste si pomýlil hrob. Jozef je pochovaný o dva rady ďalej. Chcete, pomôžem vám prejsť, je to trochu do kopca." Dedo sa zatváril smutne, zobral si paličku a povedal: "Viete čo, ja sa s ním nerozprávam. Keď niečo chce nech príde on za mnou." Dedo vykročil k východu. Pomaly, trasľavými pohybmi si zapálil cigaretu. Prišiel k bráne z cintorína a zrazu sa zviezol na zem. Infarkt, okamžite bol mŕtvy. Mesiac sa zahalil do mrakov a prázdny cintorín sa ponoril do tmy. Našiel ho až hrobár na druhý deň ráno, keď ako zvyčajne v každý piatok išiel dať kvety na hrob svojej ženy ktorá zomrela pred dvanástimi rokmi.
5 názorů
Po prve, privital by som tam odstavce, aj ked pri tak kratkom texte sa to da este prezit...
Pointa nijaka prekvapiva, v podstate dost predpokladatelny zaver...celkovo napisane takym suchym stylom...mna to nejako nezaujalo...