ešte žiadny 4

Iva teda premýšľala, kade chodila. Vedela, že by tento vzťah mala ukončiť, ale stále hľadala nejaké riešenie, hoci vedela, že jediným riešením je koniec. Nevedela si však predstaviť, že bude žiť bez neho, bez jeho slov a úsmevov, dotykov, bez každodenných lúčení. Vždy, keď si na to spomenula, rozplakala sa. S Lukášom sa v práci k sebe správali ako obyčajne, ale ich vzťah už nemal žiadne čaro. Žiadne objatia, žiadne pohľady, úsmevy, iba mlčanie a pozdravy. Lenže dni utekali a Iva stále nebola rozhodnutá. Nevedela, čo urobí. Na jednej strane chcela tento vzťah skončiť, ale na druhej nechcela o Lukáša prísť, pretože ho veľmi ľúbila. Zavolala teda svojej kamarátke, pretože to v sebe už dlho dusila a potrebovala sa vyrozprávať. Prechádzali sa po meste, keď v tom zbadala oproti sebe kráčať Lukáša. Nebol však sám, bol s ňou. Ivana sa cítila, akoby jej do srdca prenikal ľad. Cítila veľkú prázdnotu a chlad. Celým telom jej prechádzala triaška. Zbadal ju, no tváril sa, že ju nevidí. Ivka zastala a zo slzami v očiach ho sledovala, ako kráča a za ruku drží inú. Prečo sa vôbec snažila dať mu šancu? Nestála mu ani za to, aby sa jej na ulici pozdravil.  V ten večer sa rozhodla, že je čas ukončiť to a tak mu začala písať mail. Písala dlho a veľa krát ho zmazala ale niekedy nad ránom ho dopísala a poslala. Nemohla mu to povedať do oči, pretože bola zbabelá a nikdy by to nedokázala.

Keď Lukáš prišiel ráno do práce, cítil, že už je rozhodnuté o nich dvoch. Keď vchádzal do kancelárie, jeho oči sa stretli s jej a ten pohľad mu povedal všetko. Vedel, že urobil chybu. Keby sa jej bol včera pozdravil, vyjadril by tým všetko, lebo s ňou sa nevedel inak rozprávať. Rozprával sa s ňou tak, ako s nikým iným. Nedalo sa to vyjadriť. Zapol net, otvoril správu od Ivky a čítal.

Dear Lukáš

Mrzí ma, že Ti to musím oznámiť takto, ale keby sme sa znovu stretli, opäť by som Ti podľahla a to už nechcem. Po tom, čo sa stalo včera už asi vieš, aké je moje rozhodnutie. Vedela by som Ti odpustiť veľa vecí, ale ten včerajšok bol na mňa priveľa. Aj ja som človek a mám city a srdce. Stačilo by mi, keby si sa mi bol aspoň pozdravil, ale Ty si mlčal, takže nechci, aby som pokračovala v tomto “vzťahu.“ Včera si mi jasne dokázal, že pre Teba neznamenám nič. Som pre teba len štetka. Ver mi, že je to pre mňa veľmi ťažké, ale musím ti dať zbohom. A nepokúšaj sa ma presvedčiť, aby som to nerobila. Ak ma nenecháš na pokoji, budem nútená odísť odtiaľto.

PS: Želám Ti, aby si bol v živote šťastnejší ako ja, a aby Ti v živote nechýbalo nič. A ďakujem za tie chvíle šťastia v Tvojom náručí, za to, že si ma naučil znovu veriť, za to, že som sa cítila ako žena, za to všetko a mnoho iného Ti ďakujem.

                                     Zbohom

Ivka ho sledovala keď čítal ten mail a videla ako sa mu v hneve sťahuje obočie a na čele sa mu robia vrásky. Bolelo ju to, ale musela to urobiť. Hoci, musela si priznať, že tajne dúfala, že Lukáš sa ju predsa len pokúsi presvedčiť a ona vie, že by súhlasila. Neurobil to. Keď dočítal mail, venoval jej jediný chladný pohľad a  potom sa už venoval len práci. V ten deň si Iva dala záväzok, že si ho vyženie zo srdca, nech by ju to malo stáť čokoľvek. A tak sa zahĺbila do práce a doma do výcviku svojich psov. Zašla dokonca až tak ďaleko, že sa nechala kamarátkou presvedčiť, že pôjde na disco. Nikdy nemala rada príliš veľa ľudí pokope. Šťastná bola vtedy, keď mala pokope pár známych a priateľov a nie celú kopu cudzích ľudí. Bola však ochotná urobiť všetko pre to, aby už nebola zaľúbená do Lukáša. Tak sa teda nechala odviesť kamarátkou na disco. Eva ju  zoznámila s ľuďmi, ktorých mená si vôbec nepamätala, až na jedného. Volal sa Matúš. Bol veľmi pekný. Vysoký, s blond vlasmi a hnedými očami. Všimla si, že ju dosť dlho pozoruje. Chvíľu váhala, ale potom si spomenula na to, že chce zabudnúť a tak sa pozrela na Matúša a usmiala sa.