Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seDivný pajác
18. 02. 2007
0
0
483
Autor
clsyrysndywlls
No..ak to nezoberiete príliš vážne...je v tom vlastne myšlienka toho, aký bude svet v budúcnosti...
Raz sa jeden z desiatok divných ľudí prechádzal po svojom dome.
Jeho divné deti boli ešte v škole a jeho divná manželka ešte v práci.
A tak sa divný pajác prechádzal, až kým nedošiel na to, že v dome smrdí.Keď na to došiel, zobral svoje fialové kľúče a išiel sa poprechádzať.
Najprv videl parkouristov, ako si otrepávajú hlavy o steny, potom videl mamičku s tvrdohlavým deckom, ktoré si sadlo do stredu cesty a nechcelo sa ani pohnúť. A ešte zbadal policajta, ako sa škerí na pätnásťročnú babu, ktorá vykonáva najstaršie remeslo.
Divný pajác ľahostajne nadvihol obočie a pozrel do neba. Myslel pir tom na Boha, v ktorého nikdy neveril a povedal si :Jeho divné deti boli ešte v škole a jeho divná manželka ešte v práci.
A tak sa divný pajác prechádzal, až kým nedošiel na to, že v dome smrdí.Keď na to došiel, zobral svoje fialové kľúče a išiel sa poprechádzať.
Najprv videl parkouristov, ako si otrepávajú hlavy o steny, potom videl mamičku s tvrdohlavým deckom, ktoré si sadlo do stredu cesty a nechcelo sa ani pohnúť. A ešte zbadal policajta, ako sa škerí na pätnásťročnú babu, ktorá vykonáva najstaršie remeslo.
,,Tento svet je krásny..." A tak išiel ďalej a ani jedna z tých vecí, ktoré ten divný pajác videl, sa mu nezdala divná. Pajác pokračoval vo svojej obhliadke mesta, kým mu nezazvonil divný mobil veľkosti pera.
,,No áno...žijem. Som vonku. Neprídem po teba. Chceš ešte niečo?" vravel znudeným hlasom.
,,Ani nie.....Prespím u kamoša. Vrátim sa zajtra po obede. Ahoj!" odpovedal mu hlas jeho syna.
,,Ahoj!" a zložil.
Stručná výmena informácií bez významu. Divný pajác sa vrátil do svojho divného domu. Už tam nesmrdelo, ale keď tam bol tak päť minút, začalo tam zase smrdieť. Chvíľu mu trvalo, kým došiel na to, že smrdí on.
Vyšiel von, skočil do bazéna a dnu vošiel celý mokrý. Postavil sa pred radiátor a čítal časopis až kým nevyschol. Keď bol suchý, zistil, že už nesmrdí. Na tvári sa mu objavil prihlúply úsmev a divný pajác bol spokojný.
Ale bol tento človek vôbec divný? Nebol taký ako všetci ostatný? ,,No áno...žijem. Som vonku. Neprídem po teba. Chceš ešte niečo?" vravel znudeným hlasom.
,,Ani nie.....Prespím u kamoša. Vrátim sa zajtra po obede. Ahoj!" odpovedal mu hlas jeho syna.
,,Ahoj!" a zložil.
Stručná výmena informácií bez významu. Divný pajác sa vrátil do svojho divného domu. Už tam nesmrdelo, ale keď tam bol tak päť minút, začalo tam zase smrdieť. Chvíľu mu trvalo, kým došiel na to, že smrdí on.
Vyšiel von, skočil do bazéna a dnu vošiel celý mokrý. Postavil sa pred radiátor a čítal časopis až kým nevyschol. Keď bol suchý, zistil, že už nesmrdí. Na tvári sa mu objavil prihlúply úsmev a divný pajác bol spokojný.