kým som?

Kým som (precitnutie zo sebaklamu?)

 

 

Som niktoš, lebo nemám pekný dom, som niktoš, lebo moje deti sú všelijaké, som niktoš, lebo som ich nevychovala ani len k tomu, aby mi pomohli upratovať...syn nepracuje, dcéra nedokončila školu, som niktoš, lebo trčím v práci, miesto, aby som bola doma s rodinou. Nechodím na dovolenky, užila som si v živote – maximálne len tú svoju naivitu. A pritom nie som sprostá, a stále neľutujem. Inak neviem: iné chcem – či nechcem? Nič nepovažujem za dosť lákavé, aby som žila inak.

 

 

A „Nerieš to“! znamená, nestaraj sa do mňa! V poslednej dobe tak častá veta. Cítim, že po jej vyslovení som s tým, čo ma o to žiada,  „bez prieniku“.

Som niktoš, lebo som nešikovná, nepotrebná.

 

Myslím, že nastal čas, keď som naozaj na obtiaž. A konanie zo súcitu – nepotrebujem!

Som naivný idiot, ktorý ublížil svojou detskou naivitou.

 

Svorka?

 

Som či nie som niktoš, je čas sa pobrať ďalej.  Nezavadzať, a nevyvolávať súcit a ani podráždenie.

 

 

Keď si to takto zhrniem: naozaj, toho neúspechu je dosť.

Sú aj úspechy?

 

Vydržala som v manželstve. S problémami.

Vydržal so mnou muž. S problémami.

Naučila som sa novú profesiu.

Podržali ma v kríze ľudia, ktorí mi boli - cudzí.

Aj keď asi ešte sa niečo nájde, teraz si na iné nespomínam.

 

A premýšľam, či prežívam s niekým skutočný „prienik“.

Alebo len tak - zdanlivo spoločensky - „plandám“ vo vesmíre.