Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Medzi ľuďmi

10. 03. 2007
0
3
890
Autor
fantom666

Chcem len vdieť či mám v tom pokračovať.

Ty koki. Mám dosť. Len čo sa zbavíš jedného, tak sa objaví hneď ďalší. Stále dookola. Furt sa ti niekto vtrepe do cesty. Jeden si o sebe myslí, že môže všetko, druhý zas, že je dokonalý... a tak ďalej. Počúvať to stále dokola. JA toto, JA hento, JA keď chcem, JA  keby som chcel tak... Už mi z toho puká hlava. Je dobré mať sebavedomie. Toto však  so sebavedomím nemá nič spoločné. Skôr naopak. Zamindrákovaný až po uši. Možno zo svojej obezity, alebo výšky, alebo veľkosti penisu, pŕs, zadku. Neviem. Môžem si len myslieť, alebo hádať. Keď sa s takým človekom stretnete, môže sa tváriť milo, dokonca sa vám bude javiť ako parádny chlapík, ale po čase zistíte, že to nie je tak. Ohovára, kritizuje, všetci sú hlupáci, len on vie čo a ako. Len on by správne vyriešil takú a hentakú situáciu.  Ak takého stretnete, utekajte. Kým som bol vo väzení, tak boli na každom kroku. Ale to sa dalo pochopiť. Myslím si, ale odborník nie som, že 90%  muklov trpí nízkym sebavedomím.  Ale nechcem tu riešiť psychické problémy a dôvody. Proste mám chuť písať o mojich skúsenostiach. Určite ich pozná každý. Odišiel som do Čiech za prácou, ako aj zopár iných jedincov zo Slovenska. Už sa nedalo vydržať to večné využívanie zo strany môjho vedúceho, v bare v ktorom som pracoval.

      -     Natrieš stoličky v bare?

-          Matej, opravíš vodu?

-          Matej, vymaľuješ kuchyňu?

-          Opravíš elektriku? Ale nedajú sa vypnúť ističe, je to pokazené...

Pacovali tam študenti z učňovky a všetkým vykal. Len mne, 26 ročnému, nemal problém vykať zabúdať. Ale na to som bol zvyknutý. Dôležité bolo, že som mal nejakú prácu, a nejaké prachy na cigarety. Pracoval som bez pracovnej zmluvy, ako sa hovorí – na čierno. Spravil som si popri práci aj učňovku, kuchár – čašník, ale vedúcemu (alebo jeho žene) to nestačilo. V bare pracoval chlapík,  ktorý skončil v siedmom ročníku základnú školu a ja som mu do baru chodil pomáhať. On bol vedúci zmeny. Prosto, pár dôvodov na odchod do Čiech sa našlo.

Práca vo výrobe nie je práve med lízať,  ale mal som pracovnú zmluvu a celkom slušný plat.

V byte, ktorý prenajímala firma sme bývali štyria. Dvaja kolegovia, moja priateľka a samozrejme ja. Jeden kolega, 47 ročný, 2 krát rozvedený, hazardný hráč, bol celkom v pohode. Skoro stále bol v práci na nadčasoch. Keď dostal výplatu, zaplatil na deti, spravil si nákup na celý mesiac a zvyšok prepil a nahádzal do hracích automatov. A tak stále dokola. Ten druhý, to je už iný prípad. A o ňom chcem písať.

3 názory

fantom666
15. 03. 2007
Dát tip
dik

....no chce to trochu zhutnit text...ma to svetle miesta... ...ale velmi zbytocne sa venujes nepodstatnym veciam...

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru