Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seThe I - čo o mne nikto nevie
Autor
The I
Milý fanatický dav!
Tým z Vás, ktorí ma ešte nepoznajú, čo je asi dosť veľa ľudí, by som sa chcel v tomto krátkom príhovore predstaviť. Takže mi prosím, vážené dámy a vážení páni, dovoľte, aby som Vás stručne oboznámil s tým, čo sa za posledné obdobie stalo v mojom živote.
Po tom, čo som pred ôsmimi rokmi pre nedostatok motivácie a nadbytok finančných prostriedkov zanechal štúdium na Harvardskej Univerzite, investoval som na New Yorkskej burze nemalý obnos peňazí v bližšie neurčenej mene. Našťastie investícia dopadla viac než uspokojivo, a tak som si mohol dovoliť založiť si vlastnú firmu. Po zneškodnení konkurencie na trhu s ojazdenými vzducholoďami som získal kontrolu nad trhom na celom severozápade Stredoafrickej republiky a zarobil tak dostatok finančných prostriedkov na to, aby som už nikdy nemusel pracovať. No keďže som človek, pri všetkej skromnosti, bažiaci po úspechu, uznaní a sláve, nemohol som ostať len tak nečinne sedieť so založenými rukami, zapaľovať si cigary dolármi a piť sedemhviezdičkovú whisky.
Keď som sa rozhliadal po príležitosti, kam investovať svoje ťažko zarobené peniaze, vsadil som na svoju dlhoročnú vášeň – futbal. Aj toto moje rozhodnutie sa ukázalo ako vynikajúca investícia. Veď z môjho 1. FC Nosice United sa po fúzií s FC Červená Hviezda Nimnica stal prvotriedny stredoeurópsky veľkoklub s fanúšikmi po celom svete. Po spomínanom zlúčení sa 1. FC dostal na čelo spojenej Slovensko-moldavskej najvyššej súťaže. Od vtedy získal už päť titulov v domácej lige, štyri prvenstvá z národného pohára a rovnako štyri trofeje za víťazstvo v lige majstrov. Je síce pravda, že o zisk štvrtého titulu z ligy šampiónov ešte musíme bojovať vo finále s FC Realom Hnúšťa, ale keďže sa mi medzičasom podarilo finančne vstúpiť aj do tohto klubu, je finálové meranie síl už viac-menej len formalitou.
V rokoch 2001-2004 som bol v nezávislom mienkotvornom denníku Nový Úplatok, ktorého som bol a aj napriek tomu, že Medzinárodný Súdny Tribunál má na to iný názor, ešte stále som majiteľom, pravidelne vyhlasovaný za druhého najbohatšieho človeka na planéte. Údajne mám viac zlata, než Aljaška. Nechal som za sebou dokonca i takých velikánov akými bezo sporu sú hypermiliardár Strýko Držgroš, majiteľ Springfieldskej atómovej elektrárne Mondgomery Burns, svetoznámy reklamný mág a najnovšie aj podomový obchodník Fedor Flašík, či novozvolený prezident Spojených Štátov Amerických Usáma Bin Ládin. To sa zmenilo o rok neskôr, keď sa dovtedy najbohatší človek a môj veľmi dobrý priateľ Bill Gates, po záhadnom úmrtí jeho manželky a jeho následnej svadbe ešte v ten istý deň, rozhodol zanechať obchody a venovať sa výhradne svojej novej polovičke, ktorá rovnako trúchlila nad smrťou manžela. A tak mi za symbolický 1 rubeľ odpredal jeho spoločnosť Microsoft. To ma vynieslo na prvý stupeň rebríčka, na ktorom sa umne držím doteraz a verím, že tam ešte pár desaťročí pobudnem. Inak Billovi prajem v novom vzťahu veľa šťastia. Dúfam, že sa im to s Eltonom vydarí.
Neviem prečo, ale v určitom období môjho inak pestrého života nastal istý útlm. Pociťoval som pocit neistoty, ba dokonca miestami až nepokoja. Začal som sa cítiť bezvýznamný. Myslel som na to, že nebudem môcť celý život len pracovať a pracovať. Inými slovami, pociťoval som vo svojich šestnástich rokoch krízu stredného veku. A tak mi zišlo na um, kúpiť si kúsok pozemku na nejakom tichom, pokojnom mieste, kde by som si mohol, nikým nerušený, vychutnávať zaslúžený dôchodok. Rozmýšľal som dlho, kde by som našiel svoj vlastný kus raja. No a nakoniec, po hodinách hľadania na mape hviezdnej oblohy som pochopil, že by bolo hádam lepšie pozrieť si glóbus. A vtedy sa to stalo! Vtedy som ho našiel. Ten názov ma celého priam opantal. Kalifornia - to bude môj raj na zemi. Tak som na druhý deň previedol patričnú sumu, na ktorej sme sa dohodli s už spomínaným prezidentom USA Usámom Bin Ládinom. Mimochodom, zistil som, že je to celkom milý a veselý chlapík, len neviem, čo znamená ten džihád, ktorý chcel na mňa niekoľkokrát zvolať. Asi sa mi pokúšal poďakovať, len nevedel ako na to. Ale vráťme sa k môjmu obchodu. Takže po prevedení nemalej sumy peňazí, ktoré, ako mi sám Usáma sľúbil, určite pomôžu americkým daňovým poplatníkom a vybavení všetkých formalít som si konečne mohol pozrieť svoj nový majetok. Poviem Vám, Kalifornia je väčšia než vyzerá na mape. Ale nesťažoval som sa. Najskôr ma trochu prekvapila priveľká hlučnosť a veľký počet obyvateľov, ale od prezidentovho poradcu Alího Hasana Madžída, prezývaného i „Chemický Alí“ (zvláštna prezývka, ktovie prečo mu ju dali) som dostal prísľub, že o pár dní tam už ani vtáčik nepípne, ale vraj kvôli deratizácií sa budem môcť nasťahovať až o mesiac. Bolo mi čudné, že pri slove deratizácia sa vždy náramne rozosmial. Asi mal nejakú traumu z detstva. Každopádne sľub splnil a môj nový domov sa mi nesmierne páči. Rozmýšľal som, že by som si prikúpil i Texas, či Floridu ako letné sídlo, ale nie som si tým ešte celkom istý. Koniec koncov i na Aljaške je vraj celkom pekne. Len je tam dosť veľká zima. Ale na druhej strane vraj i zlato. To by hádam za nejakú tú omrzlinu stálo. Teda nie, že by som nemal už dosť peňazí, lenže ako všetci vieme okrem nich sú na svete aj iné veci, rovnako cenné, ba ešte i cennejšie. Napríklad zlato, diamanty, nehnuteľnosti, cenné papiere, nos Michaela Jacksona, či prsia Pamely Anderson. Uvidím, no zatiaľ asi ostanem pri svojom skromnom kúsku zeme na západnom pobreží Spojených Štátov.
Tak, toľko moje majetkové pomery a zopár zážitkov z môjho skromného života. Chcel by som ešte dodať, že som sa vždy snažil žiť podľa morálnych princípov a kresťanských tradícií. No a tiež som vždy do bodky napĺňal známe heslo všetkých slovenských národných hrdinov, ktoré sa začalo tradovať už za Juraja Jánošíka a pokračovali v ňom také osobnosti ako Ľudovít Štúr, či jeho veličenstvo Vladimír „Len On“ Mufty Mečiar I., maharadža z Electry. A tak som vždy bohatým bral a chudobným dával rady. Dúfam, že som Vás neunudil na smrť. A teraz, na záver, by som všetkým Vám, moji drahý priatelia, chcel povedať: „Vypadnite z môjho pozemku! James, vypustite psy!“
S úctou navždy Váš: The I