este nema nazov

Stránky mojej duše

popísané tvojím atramentom

v myšlienkach naškrábaný román

o ľudskej láske.

Báseň, ktorú napíšeš len raz,

a potom ani neuvidíš Neapol a zomrieš.

Koniec, bodka, ohavné, obrovsky

obludné NIČ.

A vrásky Tvojho tela sú písmenami

ktoré ktosi poskladal, ale to už bolo dávno

Slabiny boli sladké a silné stránky

si vytrhla a na ne napísala tú veršovanú

spleť morbídnych slov.

Na nadpis si sa vykašľala.

Pochopiteľne,

veď umenie má zmysel,

len keď sa stane všeobecne uznaným

koncilom správnych názorov.

Hrajme sa ďalej,

na to čím chceme byť,

samozrejme, ty si vždy mala pravdu.

Brány sú otvorené.

Okná do Európy bez skiel a s prievanom,

ktorý zametá v prachu,na ktorý sme

sa obrátili.

Slová boli pre Teba nie prázdnotou,

ale živým,ohrozeným druhom ľudského

zblíženia. Zn. Good bye.

Spi ďalej a tráp sa len snami.

Nič už nemá zmysel, ani nemalo.

Tak načo plač?