Pohľadnica z podvedomia

Tak to bol zase sen. Niečo o bare. Naplno zívnem, budíku strelím jedno zaucho a posteľ ma vykopne do nového dňa. Chladnička na mňa vyplazí svoj freónový jazyk. Jedlo nebude. Šálke dám trochu kávy, pľúcam nikotín. Zo skrine na mňa naskáču šaty a zuby pošteklím kefkou. Nespokojné vrčanie z oblasti žalúdka zaženiem dvojdňovými rožkami spolubývajúceho a akousi novou odrodou plesňového syra. V reprákoch sa uhniezdila Diamanda Galás a Gloomy Sunday (maďarský samovražedný song). Lepšie ráno si už asi ani neviem predstaviť. Batoh mi skáče na chrbát a topánky sa  obúvajú na nohy. Po pár krokoch ma zhltne výťah.

    Prednáška je v plnom prúde. Miestnosťou poletujú slová a ospalé oči sa kĺžu po stenách. Sem-tam zachytávam fragmenty myšlienok, ale na komplexnejšiu informáciu to nestačí. Rozhodujem sa teda radšej navštíviť Humberta a jeho Lolitu v modrej knižke s tvrdou väzbou. Miestnosť zazíva prázdnotou, čo je znamenie na odchod. Vonku sa v slastnom opare tabakového dymu vznáša niekoľko priateľov. Po jazykoch nám poskáče pár slov. Pol dňa za nami a z diaľky počuť noc. Čakám na ňu v parku, sledujem priateľskú konverzáciu modrého pera a bieleho papiera.

    S prvým závanom večerného chladu začínam postrádať teplo. Vo vrecku mi zaštrngá stará päťkoruna – smutno jej je, chúďa osamotené. Pozvem sa teda k niekomu na večeru. Jeden telefonát a už aj sa oddávam hlbokému intímnemu zážitku s tuniakovým šalátom. Perfektné. Po dobrom jedle ešte nechám oči sledovať vizuálnu symfóniu v réžii Kim Ki Duka.

    Už pri dverách však cítiť silný vietor. O chvíľu sa začína všetko točiť dookola a mňa strháva vír nočného života.

    V Pekárni je rušno. Bratia Jobusovci hrajú hymnu na záchodových trúbkach a všetci kvočia. Chuťové poháriky si opláchnem prúdom piva a nohy nechám skákať po parkete. Môj životný štýl už na mne však stihol zanechať nejaké stopy a tak sa už po chvíli vnáram do stoličky. Odkiaľsi sa ku mne priplazí cigareta. Uprostred hlbokej noci si uvedomujem, že je vo mne nezničiteľný deň. Myslím na Polárneho motýľa a na viečka si kreslím tvoj oranžový obraz. Vtom mi však ušami preletí nepríjemne dotieravý zvuk rána.

   Tak to bol zase sen. Posteľ ma vykopne a chladnička vyplazuje jazyk. Šálke dám kávu a pľúcam nikotín...