bez konca

muka...

Stojím večer na cintoríne sám
cez čierne mraky sa derie mesačný svit
ten zvláštny pocit ma opäť napĺňa
neviem prečo som tu

A zrazu pocity zmiešané mám
niečo ma volá, idem za tým
neznámi šepot sa mi v ušiach ozýva
poď,poď tvoja smrť ťa pozýva

Dochádzam k hrobu, čítam epitaf
rozpárane vnútornosti mal
na dranc ho niekto roztrhal
služobník zla...

Hľadám meno, prázdny náhrobok
pýtam sa sám seba čo to znamená
pozerám dole......
hrob odvalený, prázdny

Srdce sa mi rozbúchalo
začínam chápať, ale už neskoro
cítim chladnú čepeľ v hrudi
ako trhá pľúca, črevá, pečeň

Z posledných síl pozerám na náhrobok
len moje meno na ňom svieti
pomaly padám kzemi
náhrobný kameň sa zamnou zatvára.........

Posledný nádych hlboký...
srdce už dobilo...
čierny mrak zahalil
moje skrvavené telo..........

---