iluzia

Čierny štvorzáprah zbesilo ženie sa úzkou cestou

útesy láskajú ho v neúprosnom objatí

Srdce skáčúce v rytme cvendžiacich podkov

V opojnom rytme staccata strácam dych

 

Medzi údermi srdca náhle zastal čas

Šepot noci a kvílenie strápenej ozveny

Svet stráca sa v jedinom okamihu,

V plameni pohľadu, čo na mňa upieraš

 

Mesiac, hviezdy a sladká vôňa leta

Ach beznádejný gýč, prázdna kulisa

Kráčajúc v útrobách chladného granitu

Skladám úlomky svojho sna

 

Ľadový chlad sála z kamenného lôžka

V smrteľnom láskaní vyblednutého saténu

Malicherné javí sa všetko navôkol

Okrem sonáty večnosti a kôpky spomienok

 

Modravá riečka údermi srdca plynie

Dnes v noci mlčky nástojčivo vábi

Ponor sa do nej a snáď v túto noc

Už naveky v Tebe sa stratím

 

Na všetko ľahkomyseľne zabudnem

Zotriem ten svetský odér márnosti

Na chvíľku len v nehybnosti spočiniem

K vábiacej smrti dôverčivo sa priviniem

 

V očiach čiernych žrebcov leskne sa únava

pomaly chladnem navzdory zbesilej jazde

Orchester posledné tóny Appassionaty hrá

S blížiacim sa brieždením zmierim sa

ak ďalšia noc zasa svet mi zastrie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---