Ja ako žena a vodič

V jedno sobotne popoludnie som sa vybral na koncert do miestneho lokálu. Koncerty sa tam zväčša nekonajú, väčšinou tam ľudia skočia na pivo alebo nejaký dobrý alkohol, no dnes tam mali mať koncert moji dobrí kamaráti, ktorí sú už na scéne nejaký ten rok. Predtým ako som tam išiel, poriadne som sa okúpal, pretože som doobeda kosil trávu. Keď som bol poriadne okúpaný, vyvoňaný a kompletne pripravený, (tá dôkladná príprava bola kvôli jednej žene, ktorú som neskutočne miloval) vybral som sa na zastávku, kde ako vždy nešiel žiaden autobus.

 

Neostávalo mi nič iné, len vystrčiť prst a pokúsiť sa stopnúť nejaké auto. Väčšinou sa mi to aj podarí, zastavujú mi rôzne autá z rôznymi ľuďmi. Tento krát mi ale dlhú dobu nič nezastavilo.

Vlasy mám dlhé, väčšinou zopnuté v gumičke, aby mi nezavadzali v tvári. No keď som sa v tej chvíli zamyslel, zistil som že som príťažlivejší, keď ich mám rozpustené. Neváhal som ani minútu a hneď som si ich rozpustil.

 

Neprešlo ani druhé auto a hneď tretie za ním mi zastavilo. Poznávacia značka nasvedčovala, že sa jedná o človeka z dedinského prostredia, koniec koncov aj auto nebolo nič extra, presne také aké vidíte v starých českých komédiách. Pomyslel som si, že je fajn stopovať s rozpustenými vlasmi, veď takto mi zastaví omnoho viac áut. Povedal som si, že takto budem stopovať častejšie. Auto mi zablikalo, pristavilo ku mne. V aute sedel pravdepodobne nejaký štyridsať ročný chlap s boľševickým knírkom a keď som otvoril dvere, okamžite sa na mňa usmial.

 

„Nastúp si cica,“ odvetil s falošným úsmevom a s chuťou na neuveriteľne odviazaný sex.

„Môžem aj keď som chlap?“ , spýtal som sa bez okolkov s úsmevom na tvári.

Ten šofér sa značne zarazil a celá tvár mu zbledla.

„No čo už s tebou, sadaj!“

 

V aute bolo dusno a bolo tam cítiť typický dedinsky pach od rôznych zvierat a plodín zeme.

„Vieš to dnes už ani človek pomaly nevie, čo vlastne je,“ mrmlal si po pod nos a pravdepodobne ma chcel zosmiešniť.

„No to je pravda, ale nebojte sa, ja som zdravý heterosexuálny chlap s úsmevom blondínky.“

„No však dobre, prepáč že som ťa takto nazval,“ a poškrabal sa za uchom.

 

Cesta bola krátka, no ten chlap neváhal a aby reč nestála, začal mi rozprávať vtip. O policajtovi. Starý známy vtip ktorý som počul nespočetne veľa krát a už mi pripadal úplne trápny.

„A druhý policajt vraví že koľko je hodín?“, dokončieval vodič vtip, „a on že počkaj a dal si tic-tac!“, a začal sa neskutočne rehotať.

Mne to prišlo strašne trápne, tak som na neho pozrel prísnym očkom. Jemu sa to zjavne nepáčilo, že som sa ani zo slušnosti nezasmial. Napätie v aute pomaly stúpalo a ja som len čakal, kedy ma ten chlap zabije, ako som si ja úbohý stopár mohol dovoliť nezasmiať sa na jeho vtipe. Potom som sa to snažil zachrániť príhodou o kamošovi, ktorý zahynul pri páde lietadla(takýto pochmúrny príbeh by vodiča mohol dojať), ale vôbec to nepomohlo. Zastavil.

„Tak mladá cica, tu tvoja cesta so mnou končí,“ povedal prísne.

„Som chlap ty idiot,“ odvetil som „ale inač ďakujem za zvezenie,“ a zabuchol som dvere.

 

Do podniku kde sa mal konať koncert to už nebolo ďaleko a tak som si to dal pešky. Koncert bol úžasný, no žena ktorú tak milujem sa mi vôbec nevenovala. Mne to ale bolo jedno. Stále som myslel na chlapíka v aute, s ktorým som napriek svojmu ženskému vzhľadu zažil mnoho zábavy.