Všetko zlé sa ti raz vráti

Bolo to raz ráno, keď sme ešte ako malý chlapci fajčili pod susedovou bránou, dokonale ukrytý, tak aby nás nikto nevidel. Boli sme traja sopliaci ja, Martin, Peter a s výrazom dospelých sme si to tiahli rovno do pľúc.

„Ty Peter, nebojíš sa, že nás uvidí tvoja matka?“ , spýtal som sa Petra, vedúceho našej partie.

„Drž hubu ty trkvas,“ odvetil a potiahol si obrovský dúšok z cigarety.

„Môžeme na to zomrieť,“ povedal Martin detským tichým hlasom.

Ja som sa bál a tak som schytil Martina za ruku, pretože som mal k nemu oveľa bližšie ako k Petrovi.

„Pokiaľ už konečne nezavriete papule, tak skutočne skapeme, no nie na následok fajčenia, ale na následok bitky od jedného z našich rodičov,“ zvrieskol Peter.

 

V tom zrazu prešla okolo jedna babka. Videla, že fajčíme a určite počula aj Petrov výstup. Začala si nás obzerať, hlavne Petra. Stála tam asi minútu. Ja s Martinom sme už cigarety dávno zahasili. Peter s úsmevom na tvári fúkal dym čo najbližšie k tvári stareny.

„Fajčíš, umrieš!!!“ , povedala starena prísnym, ale zároveň smutným hlasom. Nezmohla sa na nič iné a tak sa rozhodla pokračovať v ceste. Petrovi to ale nedalo. Ja s Martinom sme sa zatiaľ skryli a očakávali čo sa bude diať.

 

„Hej, ty stará rakovina, stoj!,“ kričal na babku Peter.

Babka sa zľakla, no neotáčala sa. Petra to ešte viac naštvalo.

„Stoj, lebo uvidíš,“ vrieskal ako zmyslov zbavený. Babka to psychicky nevydržala, zastala a pomaly sa otočila.

Peter neváhal ani minútu a vystresovanej bezmocnej babke vrazil päsťou rovno do tváre. Babka spadla priamo na zem tak, že si veľmi nepríjemne udrela hlavu.

„Podjebuješ, ty umrieš!!!,“ povedal Peter a fúkol dym babke rovno do tváre.

 

O tri dni starena na následky zranenia v nemocnici umrela.

 

Mám tridsať rokov. Od tohto incidentu uplynuli roky. Prechádzam sa okolo brány kde sme fajčili, až ma na chrbte zamrazilo. Spomínam na Petra. Pred desiatimi rokmi zomrel na rakovinu pľúc. Všetko sa mu to vrátilo. V mysli mi prebehol aj Martin. Ten sa od tohto dňa úplne pomiatol. Teraz leží v ústave pre ťažko psychických postihnutých. Som tu už iba ja. Celkom sám. No čo už. Život ide ďalej. Prešiel som pri bráne, zapálil si cigaretu a pokračoval cestou do práce...