Čriepky

Rozviate útržky farebných snení

A z  ruží pŕchne lupeň po lupeni

ležiac na vlastnom vytrhanom perí

Ešte stále tak trochu verím

 

V dlani zvierajúc hebký lesný mach

Hľadím na oblohu a ku mne plazí sa dávny strach

vietor zvíreným prachom pokrýva zovreté pery

s námahou zbieram čriepky slepej viery

 

slnko pomaly spúšťa sa za obzor

ešte stále tlie vo mne slabý vzdor

znova vrhla by som sa z útesu

len tak, skúsiť, či ma krídla unesú

 

pohľad z výšin náhle zahmlieva mi zrak

deň v smrteľných kŕčoch pohltil tmavý mrak

padám strmhlav priamo na skaly

na obzore obloha slabučko zažiari

 

atramentová tma sadla na vrcholky zlovestných hôr

všetko čo viem teraz, vedieť mala som skôr

v posledných zábleskoch zlepenej viery

poznať cieľ ku ktorému zanovito mierim

 

V hebkom plášti utkanom z vlákien noci

Tichučko, po špičkách, môj temný anjel sa blíži

ponúka ten dôverne známy pocit

nočná šelma na mňa veselo zuby cerí

 

Vítaná bolesť kocky starých túžob rýchlo rúca

Svet scvrkol sa na ľadové pery

V slabnúcom tlkote srdca

Este chvíľku naivne dúfam a verím....

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---