Dej začína v izbe. Na scéne sú tri postele, niekoľko kartónových krabíc s knihami a stánky s občerstvením. Po tomto obytnom lunaparku sa bezcieľne prechádza jeden z protagonistov. Jeho čas čakania sa nedá zaplniť ani hudbou, ani dobrou napínavou knihou, ani šokujúcim komediantským programom. Klauni ho odjakživa deprimovali. Občas trhá kvety, kým ešte kvitnú, a hádam ešte aj predtým. Melodická predohra vypodobuje vzťah človeka k prírode, ponurejšie tóny vykresľujú tragično a predovšetkým lietajúce nočné príšernosti.

K zoznámeniu s ďalším lyrickým subjektom dochádza náhodou. Lyrický subjekt si najčastejšie kladie otázky: Je poznanie poznateľné? Ak nie, ako to spoznám? a v komunikácii sa snaží vystupovať jednoduchými frázami; vzťahy poľahky nadväzuje zdvorilostnou rečovou barličkou o manifestácii univerza ako komplexnej myšlienke osebe.

Počujeme hluk ulice, dvoch hrajúcich sa írskych vlkodavov a tikajúce hodiny.

Zápletka nastane vo chvíli, keď vojde Adrien Brody...