Žiadosť o prešetrenie postupu PhDr. M. Duchoňa zo dňa 07.03.2006 na prednáške z predmetu Historická geografia

Hologram, Adama Trajana 22, 921 01 Piešťany

                                                        Pani dekanka PhDr. Gabriela Ručková

                                                        Dekanát

                                                        Filozofická fakulta

                                                        Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

                                                        Nám. J. Herdu 2                                                                                                                     

                                                        2. poschodie

                                                        917 01  Trnava

Vec:     Žiadosť o prešetrenie postupu PhDr. M. Duchoňa zo dňa 07.03.2006 na prednáške z predmetu Historická geografia

Odôvodnenie:

Na základe §2 ods. 9 Študijného a skúšobného poriadku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa obraciam s touto žiadosťou na dekana FF UCM, pretože mi nie je známy žiadny iný legitímny postup – doteraz som nič podobné nebol nútený riešiť, a ani som nič také nevyhľadával. Ak môj postup legitímnym nie je, resp. preskakuje niektorú z pre to bližšie určených inštancií, ospravedlňujem sa a prehlasujem, že v tomto momente som si toho na základe spomínaného §2 ods. 9 nie vedomý, ale ak tomu tak je, sťažnosť som ochotný kedykoľvek stiahnuť a podstúpiť ju pre to bližšie určenej inštancii.

Predmet žiadosti o prešetrenie:

Nasledujúce riadky sa mi nepíšu ľahko nie len z dôvodu, že ich píšem viac-menej z donútenia okolnosťami, ale i pre to, že musia z ohľadu na svojho adresáta vypovedať trápny príbeh slovami, ktoré by nemali byť nedôstojné. Najskôr v krátkosti uvediem základné fakty, ku ktorým následne vyjadrím svoje stanovisko.

            Asi 20-30 (??) minút po začiatku prednášky som na seba nechtiac upozornil počinom, ktorý v istých kultúrach vyjadruje po jedle uznanie nad umením kuchára, alebo, ako je to častejšie, ktorý môže byť prozaickým dôsledkom procesov tráviaceho traktu po konzumácii jedla či bublinkových nápojov. Prednášajúci okamžite  po tomto počine, nedajúc vinníkovi čas pre uvedomenie si toho, čo sa vlastne stalo a pokusu o nápravu, začal raz opäť z dehonestáciou vlastných študentov, ktorú zakončil pamätným doslovom “doštudujte si to sami, odkiaľ chcete.. ja vás môžem..” a prednášku po uplynutí ani nie jej polovice, svojim odchodom ukončil.

Som si vedomý, že môj počin jednoducho na prednášku (akúkoľvek) nepatrí, že “to sa nerobí”.. ale že sa niečo nerobí neznamená, že sa to nemôže stať. A jednoducho sa ukázalo, že aj medzi študentmi sú predsa len ľudia.. Čo však zostáva študentovi, ak sa chtiac-nechtiac ocitne v takejto situácii? I mňa hneď napadne – to najmenej a zároveň najviac, čo môže vykonať pre nápravu, je ospravedlniť sa a snažiť sa byť už ticho. Lenže.. z toho, ako sa prednášajúci zachoval, sa môže zdať, že o takéto riešenie tejto trápnej situácie prednášajúci jednoducho nemal záujem. Svoju chybu priznávam, a nie len to – i za ňu pykám. Spolužiakmi som obviňovaný, že kvôli mne nedostanú zápočty, resp. skúšky a myslia to vážne, majú strach – už spoznali, že dotyčný prednášajúci vidí urážky vo veciach, ktoré si byť urážkami nikdy nenárokovali, že prirodzené postoje študentov, ak sú v opozícii k jeho, “berie osobne”, a že svoju neoprávnenú pomstu je ochotný, a je i neuveriteľne možné, že i schopný vykonať.

            Ak sa k takémuto postoju k študentom pridajú viacerí “pedagógovia”, ktorí v študentoch vôbec nevidia zmysel svojho pôsobenia na univerzite, nevidia v nich partnerov vo výchovno-vzdelávacom procese za účelom všeobecného pokroku, prospechu oboch strán, ale naopak, študenti sa stávajú len objektom, vhodným práve na to, nechať zo sebou robiť to, na čo príde ich “pedagógom” momentálne chuť, ak sa stávajú terčom dehonestujúceho posmechu, urážok či zastrašovania, študenti majú veľmi málo možností alebo chuti s tým niečo spraviť.. bráni im v tom jednak anarchia moci ich “pedagógov”, jednak ich vlastný praktický rozum, ktorý v nich tvorí ducha otroka.

            A tak ani ja som nemal veľmi chuť protestovať oficiálnou cestou proti opovrhnutiahodnému prístupu anarchie moci, charakteristickom pre niektorých pracovníkom Katedry histórie, ktorý sa stáva i krédom a symbolom celej zmienenej katedry. Avšak po tom, čo na druhý deň po trápnosti, ktorej môj počin bol zámienkou, vedúci Katedry histórie PhDr. T. Klubert sa snažil získať meno toho, kto spravil to, čo sa nerobí – teda moje, a spolu s tým sa už po niekoľkýkrát vyhrážal kolektívnou zodpovednosťou a zavedením disciplinárneho konania proti celému IV. ročníku (tentoraz z dôvodu akejsi nahrávky, ktorá zachytáva urážky PhDr. M. Duchoňa na adresu študentov – mne osobne nič bližšie nie je známe), som pocítil, že čo je veľa, to je už asi príliš a rozhodol som sa, mimo udania samého seba zo skutku, ktorý si zaslúži okrem zainteresovania celej Katedry Histórie a celej UCM snáď i trest smrti, i spísať a podať túto žiadosť o prešetrenie.

Psychický teror páchaný na študentoch IV. ročníka zo strany niektorých pracovníkov Katedry histórie je tak abnormálny a nepochopiteľný, že priamo nezainteresovaný môže niektorým skutočnostiam (z ktorých absolútna väčšina v tejto “žiadosti” uvedených nie je) len ťažko uveriť a chybu bude a priori sústavne hľadať na strane, ktorá nie je posypaná všetkými tými titulmi a hodnosťami, za ktorými by sa mala formálne predsa len skrývať aj nejaká tá múdrosť a pochopenie.. Tento postoj je pochopiteľný, pretože tejto smutnej a veľmi nepríjemnej pravde dlho nemohli uveriť ani sami študenti a niektorí neveria ešte ani dnes, že nejde len o zlý sen. Ale postupné poznávanie jednotlivých faktov v tejto afére, ktorá má svoj počiatok v skúškovom období zimného semestra 2005/06 len na prvý pohľad, núti ľudí poriadne si pretrieť oči a snáď.. i niečo vykonať.

Na záver by som ešte rád zdôraznil, aj keď mne samému sa to zdá samozrejmé, ale z dôvodu vedome vyvolanej atmosféry strachu, ktorá vládne medzi študentmi IV. ročníka, ktorí majú čo do činenia s Katedrou histórie, cítim tú potrebu, že vyššie uvedené je, už len zo svojej formálnej podstaty, názorom nereflektujúcim, resp. nezastupujúcim názory, postoje a skúsenosti ostatných študentov, o ktorých sa priamo či nepriamo zmieňujem, ale len mojou osobnou výpoveďou.

P.s.: K tejto žiadosti pripájam i kópiu môjho ospravedlnenia PhDr. M.Duchoňovi

V Trnave dňa 09.03.2006

Hologram

IV. ročník

NaDe 12

FF UCM

Vec: Ospravedlenenie PhDr. M. Duchoňovi, tajomníkovi Katedry histórie FF UCM

            Pre opätovnú, Katedrou histórie vyvolanú hektickosť posledných hodín a dní, som pre svoje ospravedlnenie zvolil takúto poloformálnu cestu, formu inú, než som pôvodne zamýšľal.

            Ospravedlňujem sa za prejav svojej ľudskej nedokonalosti na prednáške Historická geografia zo dňa 07.03.2006. O tom, čoho som sa stal autorom, sa môže myslieť, že "sa nerobí" - no stáva sa a stalo  sa.

            Pre Vašu reakciu, ktorá bezprostredne a okamžite nasledovala, a ktorou som bol totálne (opäť) zaskočený nie len ja, moje ospravedlnenie nenasledovalo v na to najvhodnejšom okamihu - hneď vzápätí po inkriminovanej trápnej udalosti. No po chvíli som začal premýšľať, ako to napraviť - a prišiel som k záveru, že najvhodnejším okamihom pre ospravedlnenie sa Vám i mojim spolužiakom, bude nasledujúca prednáška (teda o týždeň).

            No pre udalosti, ktoré nasledovali (vyhrážky a zastrašovanie zo strany PhDr. T. Kluberta, vedúceho Katedry histórie smerom ku študentom o kolektívnom disciplinárnom konaní, potrestaní, resp. vylúčení zo štúdia celého IV. ročníka) som bol nútený zvoliť takúto formu, ktorá je dielom vytvoreným doslova "na kolene".

            Teda, prijmite prosím moje ospravedlnenie a nehľadajte v tejto, mojim autorstvom poznačenej trápnosti, nič iné, než čím to bolo - nevhodným prejavom ľudskosti študenta..

V Trnave dňa 09.03.2006

Hologram

            IV. Ročník

NaDe 12

FF UCM