bez názvu 3

              ∆

Zavrela ústa

a viac neprehovorila.

Len ostala ležať,

pohľadom nevinne spriadala

už i tak nevyslovené túžby

a slepo sa pýtala:

Cítiš to teplo snov?

Zo stoličky sa zodvihla Jar

a valčíkovým krokom

pristúpila k bielej posteli.

Ách, aký len úprimný bol ich vzájomný dotyk,

        aké len šťastné bolo ich stretnutie.

Zavrela oči,

ponorila telo do skrytého tajomstva

a nežným pohybom paže

zatiahla záves spomienok.

Na bledoružovú kožu

prenikali prvé kvapky

                             očarujúceho potu.

A tvár tak mierne chladivá

jasala krásou.

Ako zaživa.