bez názvu 2

              ∆

Zhodil som zo seba všetky šaty.

Len nahota blýskala

                        všedným dňom,

len čistota dýchala svieži vzduch.

Ja a oni.

Človek a more.

A okolo nás

množstvo nezodpovedaných otázok

visiacich na konároch stromov.

A čas.

Ten čas,

čo roky plynie

a odnáša

           obrusuje

                     hladí

plody svojho veku.

Minúty, hodiny, dni.

A čo tak úsmev,

    ktorý lieči alchymistov.

A čo tak krása,

    matka žiarivej radosti.

A nevinnosť, pohoda, spása.

Všetko to pekné sa hromadí, kopí

okolo pňa pri rieke udalostí.

A rieka tak triezvo zurčiaca

pod návalom dažďa

      mení svoju hladinu,

      mení svoj prietok

a vzájomným trením vĺn

mizne v diaľ.

Až raz plná spomienok,

oslobodená od času

vpláva do náručia

svojho číreho pokoja.

Tak krásne čistá.

Tak krásne nahá.