Nahota bez ochranky

Konár sa kolíše

a na ňom mäkkýše

boja sa o svoje schránky.

Prudko vietor fúka,

sladko listom súka

nahotu bez ochranky.

            Rosa nám tváre čistí,

            že v duši sme ateisti

            a na korienkoch trávy

            pred tunelom slávy

            dvíhame čaše k nebesám.

            Na panenskej lúke ostane každý sám.

Konár sa chveje,

na ňom orchideje

majú ordinačné stránky.

Vietor prudko duje,

všade vôkol ruje

nahôt bez ochranky.

            V mozgu klíči semä,

            že nesmrteľní sme, že neumrieme,

            ak v národnostnom šíku

            lámu sa priečky na rebríku

            k pádu do priepasti.

           Tak končí láska k bohu,

                           láska k vlasti.