Dýcham za dvoch

Len tak ťa budem čítať

kým sa úplne neutopíš

v mojich očiach.

Rozprávkovo naladená

nezabudnem hodiť mincu do fontány.

Chcem sa vrátiť do momentov ...

Tiene ticha

sú rozprestreté na stene

vedľa miesta, kde si vyryl naše mená.

Zožltla, kým naše vlasy

čas popísal striebornou ceruzkou,

šetrne,

lebo času je ešte dosť.

Ja prezlečené za teba

rastie tak citeľne

a ty sa len smeješ...