Havran

Havran Havran smiešne poskakoval po chodníku pochopil som túto jeho výzvu viedol ma za krídlo s hlavou na bok zobák mierne pootvoril v ironickom úsmeve hľadel som do otvorenej truhly a chytalo sa ma vzrušenie začal som chápať koho vidím keď otvoril oči a vystúpil von bol obrovský oveľa väčší než predtým kým ležal mŕtvy Boh vstal medzi živých vzkriesený mojim príchodom Havran si ma posmešne premeriaval cítil som v jeho očiach pohŕdanie s akým som si obzeral jeho vypŕchnuté perie potom ma môj vnútorný hlas vzal na ramená z ktorých som civel na svet pod hompáľajúcimi nohami kým drak v kostole vypúšťal síru Havran neodletel sledoval ma po očku bol zvedavý ako ďaleko som ochotný zájsť až na hrane priepasti zosmutnel ľutoval som ho ale tam ma už nedostal bolo medzi nami puto z napätia pohľadov stačilo dvihnúť ruku a chytiť ho za zobák skús to vravel mi zoskočil som z ramien hlasu kým odletel Boh zatiaľ prestal rásť nevidel som toľko brokátu koľko mal na kabáte

---