rozpravka pre mysterioznu nymfu

na zelanie...

 

 

Kapitán Hawk sa zamyslene díval na stále rovnako vzdialený obzor. Jemné pohupovanie lode na vlnách ho unášalo od reality a jeho myšlienky sa nespútane rozleteli vytúženým smerom. Už dva roky ju nevidel. Dlhšie to už nevydrží...

"Kapitán, musím sa s vami rozprávať." zo zamyslenia ho vyrušil hlas jeho druhého dôstojníka. Hawk ho nikdy nemal príliš rád a týmto vyrušením si na obľúbenosti nepridal.

"Áno, Kostlivec? A o čom sa chceš rozprávať?" spýtal sa ho rozmrzene.

"O našom smere. Nezdá sa mi bezpečné približovať sa k Riverdocku. Je tam kráľovská posádka a nemajú nás príliš v láske."

"Ale tým smerom pláva aj množstvo obchodných lodí a tie nás zaujímajú. Keď vyplávame hlboko na šíre more, tak budeme musieť dlho čakať na korisť. Tu je to len otázka času."

"Iste, je tu viac obchodných lodí, ale aj tých vojenských." namietol Kostlivec.

Hawk sa zamyslel, ako by sa ho najlepšie zbavil. Kostlivec mal pravdu s tými vojenskými loďami, ale Hawk sa proste musel dostať do Riverdocku. Už to nemohol dlhšie odďalovať.

"Pozri, Kostlivec, z niečoho žiť musíme. Sme rýchlejší ako kráľovské lode a v najhoršom im unikneme. A nikto nepovedal, že pôjdeme až k Riverdocku. Trochu ho obídeme a potom zakotvíme v niektorom z našich obľúbených prístavov. Posádka si už tiež potrebuje oddýchnuť."

"Tak prečo by sme tam nemohli ísť priamo?" nedal pokoj Kostlivec. "Goldtown je neďaleko, môžme zmeniť smer a ísť rovno tam."

"Tak dosť!" Hawk už strácal trpezlivosť "Chlapi si to voľno musia zaslúžiť. Za čo tam chcete piť? Už som rozhodol, oboplávame Riverdock, odchytíme nejakú osamelú obchodnú galéru a potom môžme ísť hýriť."

"Ale..."

"To je všetko, Kostlivec. Môžeš ísť." usekol Hawk jeho námietky.

Kostlivec trocha očervenel, otočil sa na opätku a nasupene odkráčal.

Kapitán chvíľu sledoval jeho vzďalujúci sa chrbát, ale potom sa otočil späť k obzoru. Ona tam niekde je a čaká na neho. Určite áno...

 

...

 

Lady Annie tej noci spala veľmi zle. Trápilo ju toľko vecí naraz. Najdôležitejšie bolo, že už dva roky nevidela svojho kapitána. Dva roky sú veľmi dlhá doba. Najmä keď máte dvadsať rokov.

Ale to nebolo všetko. S týmto problémom sa potýkala už dlho a občas jej to išlo celkom dobre, ale inokedy, ako práve dnes, nevedela prestať na neho myslieť. A keď sa jej to podarilo, tak si spomenula na úbohú Kayttie, jej komornú. Už dva týždne ležala pripútaná na lôžko chorobou, s ktorou si lekári nevedeli rady.

A ešte tu bol ten otravný Salinghton.

Annie si vzdychla a sadla si späť na posteľ.

"Keby tu len bol so mnou." pomyslela si.

Zvalila sa na posteľ a zavrela oči. Keby sa jej len nesníval ten sen. Bol krásny, to áno, ale o to horšie bolo prebudenie. Keď ráno otvorila oči a zistila, že tie ruky na jej tele sa jej len snívali a ona nie je v náručí krásneho námorníka, bolo to horšie ako ľadová sprcha. A odvtedy sa jej nedarí na neho zabudnúť.

Na chodbe sa ozvali kroky. Ten zvuk vrátil Annie späť do súčasnosti. Ozvalo sa zaklopanie a následne sa otvorili dvere.

"Dobré ráno miláčik, ako si sa vyspala?" prihovoril sa jej s úsmevom Sir Cormick, jej otec.

"Dobré ráno, otec. Nejaká som dnes dolámaná." odvetila s úsmevom. "Čo ťa sem priviedlo takto zrána?"

"A to ťa nemôžem prísť navštíviť len tak?" opýtal sa naoko prekvapene.

"Ale samozrejme že môžeš, otecko. Ale obaja vieme, že bývaš o takomto čase už dávno zavalený povinnosťami. Takže sa asi predsa len niečo stalo." nedala sa Annie.

"No, máš pravdu, ako vždy." pripustil pobavene jej otec. "Včera pri pracovnej večeri ma požiadal lord Salinghton o tvoju ruku a vyjadril nádej, že s tým budeš súhlasiť."

Anniino srdce pri tých slovách vynechalo jeden úder.

"Samozrejme som mu nič nesľúbil, ale podľa mňa je to naozaj dobrá ponuka. Lord Salinghton je milý mladý človek a veľmi vážený. Čo myslíš?"

Annie už horúčkovito premýšľala, ako to slušne odmietnuť, alebo aspoň oddialiť rozhodnutie. Keď sa vráti jej kapitán, tak už sa to nejako vyrieši. A to už určite nebude dlho trvať. Ale ako to oddialiť?

"Ale otec, veď vieš že teraz na také veci nemám ani pomyslenie. Úboha Kayttie sa mi stráca pred očami a ja naozaj teraz nemám to srdce a ani hlavu na to, aby som myslela na svadbu a zábavu a podobné veci."

Annie ani nemusela veľmi klamať. Zdravotný stav jej komornej ju naozaj veľmi trápil. Aj keď  jej to nezabránilo myslieť na neho.

"Skús, prosím, lordovi Salinghtonovi nejako vysvetliť, že teraz naozaj nie je vhodná doba." zakončila to Annie, dúfajúc že otca presvedčí. Aspoň zatiaľ.

"Možno máš pravdu a ani by to asi nebolo zrovna vhodné. Aj tak mám teraz starostí vyše hlavy." zamyslel sa nad tým sir Cormick "Ale bol by som nerád, keby si premárnila svoje najlepšie príležitosti." ustarane pokračoval.

"Ale neboj sa, otec, hádam ma niekto bude chcieť aj o pár rokov." odvetila Annie oveľa bezstarostnejšie, ako to cítila.

"To určite áno." zasmial sa sir Cormick. "No dobre, ja sa s lordom porozprávam. Zatiaľ to necháme tak, ale pomaly si na tú myšlienku začínaj zvykať."

Annie sa z tej predstavy zatočila hlava. Dúfala, že k tomu nikdy nepríde.

"No, tak ja sa teraz musím vrátiť do pracovne. Maj sa pekne a pozdravuj Kayttie, že jej prajem skoré uzdravenie." rozlúčil sa otec, pobozkal Annie do vlasov a odišiel za povinnosťami.

Po jeho odchode sa Annie opäť zvalila na posteľ, hlavu mala plnú nových i starých starostí. "Ešte aj toto mi chýbalo." vzdychla si.

 

...

 

"Budeme pokračovať v kurze na Riverdock." zopakoval už druhý raz John Mallock.

"Ale kapitán, dostali sme správu, že neďaleko odtiaľto videli loď napádne sa podobajúcu na Arrow." namietol prvý dôstojník. "Viete, že Hawka sa snažíme dostať už dávno. A len ťažko môžme predpokladať, že by on mieril na Riverdock. Keby sme zmenili kurz viac na západ, máme šancu že mu skrížime cestu."

"Alebo ho možno úplne minieme. Je to slabá šanca, neoplatí sa kvôli nej meniť kurz." namietol Mallock.

"Ale..." začal opäť prvý dôstojník, no prerušil ho námorník, ktorý vtrhol do kajuty.

"Prepáčte, pane, ale na obzore sa objavila loď. Podľa seržanta Moola by to mohol byť Arrow, pane." vychŕlil zo seba vojak. Obaja dôstojníci sa na neho prekvapene otočili.

"Starý Mool sa v lodiach vyzná a Arrow už raz videl. Zriedka sa mýli..." pomyslel si John Mallock a vstal.

"Vyhláste pohotovosť, všetci muži na svoje miesta. Pripravte delá a čakajte na pokyny." rozdával rozkazy prvému dôstojníkovi. Ten so širokým úsmevom prikyvoval. Už celé mesiace sa tešil na naozajstný boj, ktorý zatiaľ nemal možnosť okúsiť.

Mallock sa vduchu nad tou nedočkavosťou zamračil. "Veď počkaj, uvidíš..." pomyslel si zachmúrene. Zatriasol hlavou, aby z nej vyhnal zlé myšlienky a vybehol na palubu. Tam už vládol bojový ruch. Mool si už bol istý tým, že je to Arrow. Mallock nariadil plnú rýchlosť.

 

...

 

Kapitán Hawk bol opäť utopený v myšlienkach. Už za chvíľu sa niekde na obzore objaví tieň Riverdocku. A potom ju konečne uvidí...

Na palube vládol nejaký hluk. Kapitán Hawk sa otočil a kontroloval situáciu. Chlapi boli nervózni a vykrikovali cez seba rôzne kliatby. Početná skupina sa oddelila a kráčala ku kapitánovi. Viedol ju Kostlivec.

Hawk spozoroval na obzore siluetu lode. Bolo to zjavne kráľovské námorníctvo. Už chápal tú nervozitu.

"Kapitán, sleduje nás kráľovská loď." spustil Kostlivec tónom veď ja som to hovoril.

"Musíme okamžite zmeniť kurz a stratiť sa im ďaleko od pobrežia." oznámil kapitánovi a tváril sa pri tom urazene.

"Nezmysel, ak teraz zmeníme kurz, tak nás dobehnú." namietal Hawk. "Musíme sa držať tohto kurzu a utiecť im. Napnite všetky plachty a pripravte delá."

"Nemôžme sa predsa hnať plnou rýchlosťou na Riverdock!" skríkol Kostlivec s neskrývanou zúrivosťou.

"Ale áno, je to jediná možnosť." zareagoval Hawk. "Takže choďte splniť rozkazy. Pohyb!" zakončil dôrazne rozkaz a otočil sa im chrbtom. Muži sa chvíľu nehýbali. Hawk sa snažil nedať najavo nervozitu, ktorú z nich cítil. Potom sa začali pomaly rozchádzať. Hawk si vduchu vydýchol úľavou. A v tom ho zasiahol do hlavy úder pažbou. Hawk nestihol ani vykríknuť, zotmelo sa mu pred očami a bolesť ho sprevádzala do náručia Morfeovho.

 

...

 

Annie hladila Kayttie po rozpálenom čele.

"Neboj sa, to bude dobré." snažila sa ju utešovať, hoci sama tomu veľmi neverila. A obávala sa, že Kayttie to dobre vie. V poslednom čase pri nej sedávala často. Mala ju rada a navyše sa tu ukrývala pred ostatnými. Starajúc sa o Kayttie utápala  sa vlastnými starosťami. Stále jej z hlavy nezmizol ten sen. Vždy keď zavrela oči, uvidela jeho mocné telo, jeho ruky nenásytne putujúce po jej rozpálenom tele, cítila jeho dotyky, bozky. A hlavne, videla jeho oči. Boli to hlavne oči, ktoré ju znepokojovali. Ten zvláštny výraz, ktorý v nich videla... Nepamätala si, že by jeho oči v skutočnosti mali taký výraz. Hoci, už tak dávno ho nevidela...

Otvorila oči. "Úbohá Kayttie, nevyzerá to s ňou dobre." Vrátila sa späť do reality.

 

...

 

Hawk mal pocit, že sa mu rozskočí hlava. Hrozne mu v nej hučalo a rinčalo, zúrila mu v nej vojna. Uvedomoval si bolesť na temene, tam dopadol úder...

Jasné, Kostlivec. Spomenul si náhle. Hlava sa mu začínala čistiť, ale hluk v nej neprestával. "Ten je skutočný..." došlo Hawkovi náhle.

Otvoril oči a s hrôzou sa rozhliadal. Všade naokolo bolo plno bojujúcich chlapov. Jeho námorníci proti vojakom. Vedľa Arrowu kotvila kráľovská loď. Mala polámané dva sťažne a z paluby sa valil hustý dym. Jej posádka zaútočila na Arrow a snažila sa tu získať kontrolu. Pirátska loď nebola taká poškodená a mohla po drobných opravách pokračovať v plavbe.

Vojakov bolo zjavne viac, piráti pomaly ustupovali. Hawk sa postavil a vytasil meč. Trocha sa zakolísal, keď sa mu zatmelo pred očami. Ale hneď zase získal rovnováhu. Hlavu už mal opäť čistú. S bojovým výkrikom sa vrhol do bitky. Vojak, ktorý sa mu prvý postavil do cesty nestihol ani vykríknuť a zvalil sa na palubu. Hawk bojoval ako diabol, v jednej ruke meč, v druhej dlhý, zakrivený tesák. Bol zúrivý a vrhal sa do súbojov bezhlavo, takže prekvapení vojaci zmätene ustupovali. Keď ho zbadali jeho muži, vrátila sa im dôvera vo víťazstvo a vrhli sa do boja s novými silami.

Hawk si okolo seba vyčistil priestor a zmätene sa rozhliadal.

Tam! V kruhu svojich mužov stál ich veliteľ. Hawk sa tam rozbehol, nasledovaný dvoma svojimi chlapmi. Prvému vojakovi presekol hrdlo skôr, ako si ten stihol uvedomiť nebezpečenstvo. Zvyšní piráti sa vrhli na ostaných vojakov. Hawk zablokoval úder zprava mečom a tesák zaboril do mužovho tela až po záštitu. Teplá krv mu zaliala ruku. Hawk sa prudko otočil, pričom vytiahol zakrvavenú čepel z mužovho tela.

Ocitol sa zoči-voči kráľovskému kapitánovi. Ten nevyzeral tak vyplašene, ako jeho muži. Svoj útok previedol pokojne a s rozmyslom. Hawk ho vykryl na poslednú chvíľu.

Úder, blok, úkrok a úder. V takomto rytme okolo seba chvíľu krúžili, vymieňajúc si zásahy svojich čepelí. Hawk proti sebe nemal ľahkého súpera.

"S mečom vám to celkom ide, na armádneho námornika." prihovoril sa mu posmešne, aby ho vyviedol z rovnováhy.

"Ani vy nie ste taký neschopný, ako by som od piráta čakal." vrátil mu poklonu protivník.

"A s kým mám tú česť, pane?" spýtal sa Hawk "Aby som vedel, čo vám dať vytesať na náhrobok."

"Kapitán John Mallock, k vašim službám." mierne sa uklonil "A s tým náhrobkom si nerobte hlavu, moje deti sa o neho postarajú, keď ma skolí staroba."

"John Mallock. Hm, ďakujem. Takže už vás môžem zabiť." ukončil rozhovor Hawk a prudkým útokom zahnal protivníka na ústup. Mallock šermoval veľmi dobre, ale dodržiaval určité pravidlá, ako sa od dôstojníka a šľachtica očakávalo. To Hawk nemusel. Pred ďalším Mallockovým úderom prudko odskočil, vrhol sa k zemi brániac sa tesákom a prudkým švihom meča presekol Mallockovi lýtko. Ten klesol na koleno, vykryl ďalší výpad Hawkovho meča, no zásah tesáku do hrude už odvrátiť nedokázal.

Jeho meč mu vypadol z náhle bezvládnej ruky. Prekvapene hľadel na zbraň trčiacu z jeho pŕs.

Hawk o krok ustúpil, vytiahnuc tesák z Mallockovho tela. Z rany vystrekla tmavá krv. John chcel zjavne niečo povedať, no z jeho úst vyšla len krvavá pena. Mal prepichnuté pľúca.

Hawk ho fascinovane pozoroval. Zdalo sa mu, že už neskutočne dlho takto kľačí a nie a nie padnúť. V jeho očiach sa odzrkadľovalo zúfalstvo a zjavná nechuť zomrieť. A potom sa tam objavil len smútok a ... neha. John Mallock natiahol ruku, akoby chcel niečo pohladiť. Ústa sa mu skryvili v pokuse o úsmev, oči potemneli... Telo zadunelo o drevenú palubu. Hawk chvíľu zarazene stál, v tom Mallockovom pohľade bolo niečo...

Hawk zatriasol hlavou, vyhnal odtiaľ všetky chmáry a rozhliadol sa po bojisku. Piráti sa prechádzali po palube a dorážali nepriateľov.

 

Hawk sa prechádzal po palube, kým nenašiel čo hľadal. Kostlivec ležal na stočených povrazoch na prove. O kus ďalej ležala jeho hlava a kývala sa v rytme vĺn.

Jeho muži sa k nemu opatrne priblížili a zostali v úctivej vzdialenosti. Neboli si istí, čo bude ďalej, ako Hawk zareaguje na ich predchádzajúcu vzburu.

Hawk sa na nich zahľadel.

"Má tu ešte niekto pocit, že by som nemal byť kapitánom?" spýtal sa námorníkov.

Všetci mlčali, pohľady zavrtávali do paluby.

"Tak je potom všetko v poriadku. Nakŕmte ryby mŕtvolami, dajte palubu do poriadku a vrátime sa k nášmu pôvodnému kurzu. Pri Riverdocku ma vysadíte, musím si tam niečo zariadiť. Zatiaľ to tu bude viesť Finder, počkáte na mňa v Goldtowne. Je to jasné?"

Všetci prikývli, neozvali sa žiadne námietky, ani šomranie. Videli ho predsa bojovať...

 

...

 

Annie ešte stále sedela pri Kayttiinom lôžku. Lekár odišiel pred chvíľou. Nedalo sa nič robiť. Annie cítila zvláštnu prázdnotu. Vtom za chrbtom začula kroky. Otočila sa.

"Kto ste?" spýtala sa tmavého tieňa, stojaceho pri balkónových dverách.

"Lady Annie?" zašepkal prekvapený Hawk.

"Kto ste?" vyplašene zopakovala Annie.

"Nebojte sa, prišiel som za Kayttie." odvetil Hawk a o krok pristúpil. Vtom si uvedomil význam scény pred sebou. Spoznal telo na posteli.

"Kayttie!" vyrazil zo seba pridusene a priskočil k posteli. Kľakol si k bezvládnemu telu a vzal ho do náručia.

Annie pochopila, neraz počula Kayttie nadšene rozprávať o tomto mužovi. A v horúčke blúznila a šepkala jeho meno.

"Je mi to ľúto, Hawk." zašepkala a položila mu ruku na rameno.

"Kayttie, nie... Nie." stále opakoval Hawk, tisnúc to milované telo k sebe. "Nie."

"Je mi to ľúto." zopakovala Annie, chápala ako sa cíti. "Lekári robili čo mohli, ale..." nedopovedala. Hrdlo sa jej zovrelo a pálivá slza sa skotúľala po líci a zmizla v nočnej košeli.

Hawk položil telo späť na posteľ a postavil sa, nespúšťajúc oči z Kayttiinej tváre.

"Zbohom." zašepkal a zohol sa, aby ju pobozkal na čelo. Potom sa otočil k Annie.

"Ďakujem vám, lady Annie." zašepkal slabým hlasom. "Veľa o vás rozprávala, mala vás rada. Ďakujem, že ste boli s ňou. Mal som tu byť ja." Ešte raz sa otočil, aby sa na ňu posledný raz zahľadel.

Annie ho nemo pozorovala, dojatá jeho smútkom. Chápala ako sa cíti, predstavila si aké by to bolo, keby tu namiesto neho bol...

"Nemôžem vám splatiť, čo vám dlhujem, ale ak pre vás môžem niečo urobiť, nech je to čokoľvek..." prázdnym hlasom prerušil jej úvahy Hawk. Cítil sa stratený, celý čas mal cieľ, bol ochotný riskovať svoj život, dokonca aj životy svojej posádky. Vedel, že svojim príchodom sem si možno spečatil osud, ale stálo mu to za to. Nepočítal s takýmto privítaním. Všetko sa zrazu rozpadlo. Necítil smútok, už nie. Len... prázdnotu. Nevedel čo ďalej. Možno keby táto krásna žena, čo stála pred ním a ktorá sa celý čas starala o jeho úbohú Kayttie, možno keby pre neho mala nejakú úlohu... Splnil by jej čokoľvek, mal pocit že je jeho jediným spojením s Kayttie. Dlhoval jej to.

"To je v poriadku," odvetila Annie "bola to moja priateľka."

Hawk sa na ňu zahľadel. Vedel, že je krásna. Už ju videl pred tým. Ale teraz, teraz mala v tvári niečo, čo poznal. Videl v nej Kayttie, jej oči, jej tvár...

"Musí byť niečo, po čom túžite. Čokoľvek, len povedzte. Ja už aj tak nemám za čím ísť." naliehal na ňu.

"Ja, možno predsa. Vy ste vraj tiež námorník. Chcela by som, aby ste odovzdali odkaz, ak sa náhodou stretnete s mojim milým."

Hawk sa v duchu usmial tej naivite. Ale nepovedal nič, bola to nádej vyplývajúca z lásky. Chápal to, hoci mu to teraz prišlo také vzdialené. Náhodne stretnúť na mori iného námorníka. Aká je tam šanca? Jedna k miliónu?

Ale bol rozhodnutý, že jej ho nájde. Možno keď to splní, aspoň nejaké dve srdcia budú spolu a on tak trochu splatí dlh.

"V poriadku." odvetil.

"Len mu povedzte, že, že ho ľúbim a čakám na neho." placho sa usmiala.

"Dobre, poviem mu to." usmial sa aj Hawk a otočil sa na odchod.

"A ešte jeho meno, nech sa mi ľahšie hľadá." spomenul si.

Annie sa usmiala, ani ju nenapadlo, že by nevedel na koho čaká.

"Kapitán John Mallock." povedala hrdo. To meno ju hrialo na perách.

Hawkovi zmizol úsmev z tváre. Spomenul si na oči umierajúceho a krvavú penu okolo úst. Už vedel, čo vtedy zašepkal. To isté, čo teraz s prázdnym pohľadom upretým na ženu zaliatu mesačným svetlom, ženu plnú nádeje a lásky, zašepkal Hawk.

"Annie..."

 

 

---