ValenTino

Venované Tinovi :D

ValenTino

Veselá to kôpka v jednom tele,

jedna doska, štyri kolieska v rovnakom smere.

Skateboard sa mu ľahkovážne s cestou zráža,

v hlave neprestajne zas víria piesne Joža Ráža.

So skateom, vždy ruka v ruke,

prekonáva prekážky betónové kruté.

Hlava-nehlava brázdi stredy ulíc,

rúti sa cestou a naberá si kyslík do líc,

potom odraz a prenádherný oblúk ponad mramorové schody,

hladký a čistý dopad, krátka zastávka, ligne trocha vody.

Chodníky, schody, vzdušné čiary,

čo ešte neskúsil, neskôr spraví.

Svetom plachtí jemne ako vietor, ako vážka,

niekedy hrozí mu drvivý dopad, malá zrážka,

vždy stane, otrasie sa, ide ďalej, lebo vie,

že skateovať je to čo chce, a tak tvrdo drie,

aby raz bol na špici, na vrchole slávy,

aby bol tam, kde sa pasú pyšné pávy,

aby všetci vedeli v čom je jeho sila

a že skateboardová doska je jeho „milá“.

Tak ako nemôže byť púšť bez piesku,

svit bez lesku,

bozk bez pier,

dom bez dvier,

more bez vody,

čin bez náhody,

alkohol bez „trosky“,

tak on nemôže byť bez skate-dosky.

Bolesťou vytesané,

dažďom opláchnuté,

slnkom vybielené,

vetrom vysušené,

časom predierané,

s vtákmi odletené,

túžbou zranené,

krikom spálené,

nocou prebdené,

jeho skate-tricky,

oličká a slicky.

On je loď z plameňa a skate more z papiera,

keď nemôžu byť spolu, obom im chvíľa srdce zoviera.

Je to láska na dlhé nekonečné veky,

kým do zabudnutia, nestečú všetky rieky.

---