Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se...tie sa smejú
08. 10. 2007
0
3
787
Autor
hlavohrud
Hviezdy sú tie, čo v nebi z nudy kreslia čiary našich životov,
Hviezdy sú tie, čo po noci sa tajne smejú,
S úškrnom na tvári a z nás majú otrokov,
Vzývame ich v nádeji, že ako božie slnko nás zahrejú,
Ale tie sa smejú.
My nemáme právo kresliť si sami,
Nemáme právo vzlietnuť a povedať im,
Nemáme právo riadiť sa sami,
A myslíme, že raz poletíme k nim,
Ale tie sa smejú.
Veď tie čiary, čo sú pravou príčinou našich osudov,
Veď tie čiary čo splietajú nás v nádeji, že každý sa riadi,
Fáma i posadnutosť. Čo?
Viera, že to pohrebisko slávnych hrdinov,
Do ktorého každý veľký sa raz zaradí,
Ale tie sa smejú.
Sme čiernobiele figuríny, ktoré hýbu ich dlane,
Sme čiernobiele figuríny, v ich hre, v ktorej aj kráľ raz spadne.
To veľké, to nad nami, my voláme pane,
To veľké čo vzývame keď všetci sme na dne,
Ale tie sa smejú,
Riadiť nás je ich osud, ktorý zveril im boh,
Riadiť nás, ten nekonečný údel hrať sa s našou fantáziou,
Tú hru čo naveky do vienka im dal boh,
A ony smutne riadia, nad Európou, nad Afrikou i nad Áziou,
ale tie sa musia smiať.
3 názory
vdaka za avi!
myslienka-teda ak som to pochopil spravne-zverokruh znamenia a tak mi pride fajn...len to spracovanie...
suhlasim s tym co tu bolo napisane!vela slov...zbytocne roztahane...
dalsia vec co mi vadi ze cela basen je dopovedana...neposkytujes citatelovi velky priestor-mozno prave tymi slovami-neje tam nic zakryte alebo ako to nazvat...skratka si to precitam a bud s tebou shlasim v tom co si napisal alebo nie-nezamyslam sa hlbsie...konecny efekt ostava ze ked dopisem tento komentar nic z basni vo mne neostane...
a mozno by si sa mal prestat az tak zamyslat-narazam na poslednu strofu...
je to vo hviezdach... a ďakujem za avi
ale táto vecička sa mi zdá zbytočne rozťahaná, do šírky aj do výšky, robí ju to strašne kostrbatou, neohrabanou... a, povedzme, roztržitou... keď niekto v prejave začína dve po sebe nasledujúce vety tým istým spojením, mávam z toho taký pocit, že nevie presne, čo chce povedať... ten istý pocit som mal aj tu... skús nabudúce menej slov...