NEDEĽA !?

Nedeľa ?

Dnes odídem ...

Zostane tu po mne iba rozbitý pohár

a šálka od kávy

Nedopitá a zvláštne celá ...

Na lístok napíšem:

JA

nieom blázon . . .

to

VY!!!

Zastrčím ho ako kľúč do zámku klietky menom

SLOBODA

a vykročím ďalej po ceste z črepov rozbitých sŕdc

Z lacného porcelánu...

Rád sa prechádzam...

Svet je nudný ako daždivá nedeľa

keď slnko páli za záclonou...

Ale ja som silák . . .

To zvládnem !

Svoju vôľu dokážem zlomiť

ako suchú orechuvú vetvičku

na jeseň

keď sa pália spomienky...

Obavy vo mne hrajú ping-pong

s odvážnou stránkou môjho Ja...

Majstrovstvá vesmíru v zúfalosti...

Ale veď život je jasný ako omyl

čo ti napne plachty ...

Vážne !

Je to pravda !

Čítal som to v novinách pohodených na záchode!

Čierna a biela ...

Vedia to aj tisíce nemých tvarí

ktorých vyhasnuté pohľady sú palivom

tisícok vesmírnych lodí ...

Tak leťme ku hviezdam !!!

2:1 na úteky

a už zase je včera....

Reklamné neóny zhasli

nádej došla a ja opäť raz viem

čo bude zajtra ...

Už viem, prečo má človek srdce na ľavej strane !

Aby si ho mohol prepichnúť pravou rukou ...

Prestalo pršať

Vyšlo slnko

a po  záclone stekajú slzy

namiesto krvi ...

Deň je príliš krásny na to

aby som sa nechal znova oklamať realitou . . .

. . . čo bolí . . .