návrat do minulosti

Ráno s doprovodom hlasného vyzváňania, ktorý vydával ten malý budík, sa pre Any začalo ako mnohokrát predtým. Pri nervóznom postávani pred šatníkom sa jej chcelo kričať ako typickej ženskej v tom mužskom slovníku: Nemám čo na seba!! Chce byť dnes v červenom ako vášnivá, alebo v ružovom ako romantická? Alebo sa hodí do čierneho a bude si celý deň púšťať smutné skladby?Alebo, bože veď už je toľko hodín a opäť nestíha.                        

Malý štvornohý kamarát s veľkými očami sa iba tak nevinne poflakoval po dome a dúfal, že sa dostane na prechádzku a zdvihne svoju labku tam kde to smrdí za inými. Lenže dúfal márne, vchodové dvere sa s rachotom zavreli a Any už s úsmevom dobehovala na ranný spoj z malej dedinky.

Hnedá kombinovaná s krémovou boli jej dnešné farby a celý deň bol pri obľúbenej kombinácii farieb veselší a hlavne Any bola spokojná. Práca išla od ruky a príjemnú atmosféru v kancelárii ešte viac zvýraznili vonavé sviečky a éterická hudba.                     Koľko tak môže byť obchodná marža keď je nákup tovaru …. Ani nestihla domyslieť myšlienku, keď sa vo dverách objavila mužská postava. Známa vôňa hned prezradila, že sa mýliť nemôže a v niekoľkých sekundách bolo jej tvári úplne jedno, že hlava nakazuje niečo iné. Obliala ju nepríjemná horúčka, pleť sálala teplo a dávala všetkým ostatným svojou červeňou najavo svoje citové rozpoloženie. Pery sa stihli spamätať prvé a vyšiel z nich tichý nervózny pozdrav.

Simona sediaca pri vedľajšom stole poznala Any už veľmi dobre nato, aby vedela kedy a ako čo najskôr vypadnúť z miestnosti. Aj kvôli tomu boli nielen kolegyne ale hlavne dobré priateľky.

Pristúpil bližšie ku rohu Aninho pracovného stola a s úsmevom, ktorý vie vykúzliť iba chlap, sebaistý chlap, prisunul si stoličku a sadol priamo oproti Any.                             

 Bud normálna a milá a hlavne mysli!!! „ hnedá s krémovou, hnedá s krémovou!“ Opakovala si v duchu.

Lenže v jej hlave stále prúdili spomienky na tú osudnú noc a jeho oči a pery videla pred sebou teraz, ked je v práci! a on je vážený klient. A teraz ho určite zaujíma iba to ako a koľko má zaplatiť daň a aká je výška poplatkov a aké sú nové čísla účtov v zdravotnej …

-Dobre vyzeráte slečna Bábiková – vytrhol ju z myšlienok pán s veľkým G na začiatku mena

-dakujem – vyjachtala a zaborila hlavu do papierov s cieľom ostať tam čím najdlhšie a predýchať to všetko, čo sa nakopila za pár minút.

·   Čakala som Váš telefonát, pán Galanda

·    Áno?                  

 Bože prečo je opäť tak príťažlivý? A tie oči! Bože nebud ako 15-ročná -ozývalo sa Anine vnútro

·         Áno, dohodli sme sa, že mi po telefóne odsúhlasite platbu a nemôžem to urobiť predsa sama a ked mi nezavoláte ...

·         Ale ja radšej prídem osobne slečna, ved sa nič vážne nestalo

·         NO to nie, ale mohlo

·         a ešte môže – odpovedal s úškrnom, ale Any už nereagovala.

Spustila na neho hromadu ekonomických informácii a pritom sa veľmi snažila pôsobiť vážne a dôležito.

Pracovný rozhovor pokračoval dokonale, len pár nečakaných a náhodných dotykov budilo dojem tajomna v malej vonavej miestnosti.

Atmosféru prerušil Simonin návrat.

·         Dobre, takže sme dohodnutí pán Galanda – snažila sa ukončiť stretnutie Any

·         Všetko zistím slečna a o výsledku Vás budem telefonicky informovať

môžem aj v noci? - snažil sa zavtipkovať

·         To by som Vám neradila – chladne odpovedala a už vstávala s náznakom, že tento rozhovor skončil

·         Rád som Vás videl, zatiaľ ďakujem a majte sa – pomalým krokom vychádzal z kancelárie  – Máte tu teplo!