Cesta domov

V žilách buráca krv ohnivých drakov

z krajiny siedmych hradov a nebotyčných hôr

čo robiť, ak návratu desím sa,

a  vrátiť mala som sa oveľa skôr?

Žena zo Zeme za lesmi

svoj vábivý hlas vo mne rozoznie

v rytmickom dunení bubienku

moja duša očakávaním sa chvie

V temnej noci opájam sa poznaním

zbieraným v kvapkách sladkých sĺz

oddávna svetom zlomyseľne spútaná

možno už dnes železné okovy uvoľním

Poletím s havranmi

nad strmými útesmi

a vrcholkami ostrých skál

Sadnem si k ohnisku v dračom dúpätí

a na drsných dračích šupinách

obrúsim svoj stuchnutý žiaľ

....... alejou prastarých stromov, znovu a naveky, vraciam sa domov.......