Osudova chyba

                                          Osudova chyba

„Aaaa, co robis! To boli! Nechaj ma!“

„To by sa ti pacilo, co? Budes trpiet, tak ako trpeli tie decka! A este trpia! TY SVINIAR!“

„Ja ale za to...“

„CUS! Oni trpia dusevne, ty budes telesne. Ako si natiahnes ciaru bez prstikov, hmm? ODPOVEDZ!“

„Co si o sebe myslis? Ze si nejaky zachranca sveta? Ze sa ti podari zlikvidovat kazdeho z nas? Hlupak, hehe..Umriem ja, pride dalsi. A dalsi... A znova...Aaaaaaaaa!!“ Vykrik bolesti zanikol v tme. Dnes rano najdu dalsieho. Cierna postava odisla bez stopy.

„Obet sa vola Peter Kasaj, v kruhu znamych ho volaju Kajo. Viackrat mal male problemy s policiou za prechovavanie marihuany. O tom pervitine sme sa dozvedeli az dnes. Predaval to, fetoval to, kupoval to. Zaujimave, ze sme to zistili az teraz.“ Policajny uradnik zakrutil hlavou. Nemal rad taketo individua, bola to nakaza, ktora zozierala mesto. Ale bojovat sa s nou nedalo. Alebo sa nikomu nechcelo. To bolo pravdepodobnejsie, ved tych potkanich synov je viac a viac. Zavriete jedneho a vyroji sa ich dalsich dvadsat.Do miestnosti vstupil vysoky chlap. Velitel. Zasalutovali mu a on v rytme dupotu svojich tazkych topanok zacal stekat. „Chcem zapisnice vsetkych pripadov, ktore suvisia s tym psychopatom, alebo o ktorych mame podozrenie, ze nejako suvisia!“ Uradnik si posunul okuliare na nose a podal mu hruby fascikel.

„Prva obet: Michal Gero – Nasli ho rano o piatej premrznuteho na kost. Chybala mu nosna priecka. Vedelo sa, ze snupe pervitin a koks. Dodnes nemoze poriadne rozpravat. Dalsi: Jan Porek – Susedia poculi krik a ked sa prebili do jeho bytu, nasli ho zaveseneho za ruky von oknom. Obidve mal dolamane. V byte sa nasli injekcne striekacky. Treti: Peter Kasaj – Chytili ho, ako beha po meste v histerickom zachvate. Pri zadrzani sa zistilo, ze nema prsty. Nasiel sa u neho pervitin a marihuana.“ Velitel odlozil spis a zafucal. Niekto mu beha po meste a likviduje fetakov a dilerov. Mily chlapik, len keby si zvolil menej bolestive metody. Dnes ho caka este svedok aj obet zaroven. Jediny, ktory je schopny zo seba dostat nejaku vypoved. Svedkovia neexistuju a obete su psychicky na dne. Peter si dnes bude musiet este raz pripomenut hrôzy toho dna.

„Bol v ciernom, nevidel som mu do tvare. Mal kuklu a cierne okuliare. Cierny kabat aj nohavice. Neviem, ako by som ho mohol spoznat. Kurva! Ten chlap mi sekal do ziveho mäsa, nemal som kedy si vsimat ako vypada.“ Plakal a nadaval, metal sa na stolicke a vykrikoval nadavky a nechutnosti. Velitel mal sto chuti sa na to vykaslat a nechat toho magora, nech si zabija narkomanov dalej. Tento bol nechutny. Neoholeny a neumyty, z nosa mu trcal susen a na konci toho susna bol este biely prasok. Chudak si ten susen ani nema ako vybrat. Ten zahadny chlapik ma fakt cudny zmysel pre krutost. Ale preco to robi, ked to aj tak nema zmysel.

„Tak dobre. Chces mi teda tvrdit, ze ten chlap, co ti to spravil... Ze si nepamatas na nic, co by nam aspon trocha pomohlo? Nejaka retiazka, prsten. Nic?“

„Nie, kurva! Kolkokrat to budem opakovat!“ Velitel pomaly stracal trpezlivost. Toto nikam nevedie.

„Pustite ho. Nech si ho vezmu naspat do nemocnice.“

Lukas vosiel do dveri, pozdravil znamych a sadol si sam do rohu. Dnes chcel sediet sam. Dalsi potkani syn dnes dostal, co si zasluzil. Hovori o tom cele mesto, stala sa z toho senzacia. Mozno to bude aj v telke. Pousmial sa a zapalil si. Dym z cigarety pomaly stupal hore k stropu a rovnakym smerom sa uberala aj jeho mysel. Spominal na priatelov, ktorych drogy premenili na nepoznanie. Na dievcata, ktore boli krasne az zrak prechadzal a popritom fetovali kazdy piatok na party. Na svoju vlastnu byvalu priatelku, ktoru vytiahol z najvacsich sraciek a po roku sa k tomu vratila. Dnes ho uz ani nepozdravi. A mozu za to taky smradi, ako ten, co to schytal vcera. Nahovoria mladych a naivnych ludi na fet a potom z nich tahaju peniaze. Obohacuju sa na ich nestasti. Policia na to kasle, ludia sa tvaria ze nic nevidia. Aspon niekto nieco robi.

„Preco vypadas, akoby si trtkaval hrobarovu dceru? Umrel ti skrecok?“

„Co meles?....Ach no jasne. Pytas sa ako debil. Vies, ze ciernu farbu mam rad.“

                Dalsia obet prisla o dva dni neskôr. Volal sa Tomas Barot a nasli ho na autobusovej zastavke s prerezanym bicepsom. Cela krajina uz vedela, co sa v tom meste deje. Pisalo sa o tom v novinach, na internete sa o udalostiach tych dni zivo diskutovalo a v televizii sa tejto teme venovala kazda talkshow. Lukas sedel v bare a cital noviny. Usmieval sa popod nos a bol naozaj spokojny. Dalsi potkan. Nevsimol si postarsieho vysokeho muza sediaceho oproti nemu. Velitel bol plny podozreni.

                „Potrebujem povolenie na bytovu prehliadku. Myslim, ze som ho nasiel.“ Velitel si bol uz takmer stopercentne isty, ze nasiel toho, koho hladal. Tmava postava zatial malovala na tele dalsieho muza krvave obrazce. Policia sa pripravovalo na akciu. Velitel dostal povolenie na bytovu prehliadku u isteho Lukasa Zabojnika. Tmava postava prave utekala z miesta cinu, kde bol potrestany dalsi potkan.

                Lukas pocul klopanie. Bol uz v pyzame a nemal naladu na nejake navstevy. Buchanie sa opakovalo a bolo coraz naliehavejsie. S nechutou isiel otvorit a velmi ho prekvapilo, ked zbadal vo dverach policiu.

„Porucik Marian Ragin, kriminalna policia. Mame povolenie na prehliadku vasho bytu. “

„O co ide, pan porucik. Drogy nepredavam, heh...“ Lukasov pokus o vtip sa skoncil neuspechom a tak len sledoval kamenne tvare muzov, ktory sa mu zacali systematicky hrabat vo veciach, polickach, vitrinkach a dokonca aj v smetiaku. Isiel si na chodbu zapalit a cakal. Uz vedel o co islo. Pokojne sa usmial a rovnako pokojne sa nechal odviest na policajnu stanicu.

                Pocas bytovej prehliadky sa nasla v byte Lukasa Zabojnika zbierka vojenskych nozikov, japonskych samurajskych mecov katana roznych velkosti (od takmer dvojmetrovej az po malu 15 centimetrovu ozdobnu dyku), mnoho roznych stredovekych secnych a bodnych zbrani (halapartne, palcaty a cepy) a takisto mnoho vrhacich zbrani od shurikenov, cez klasicke dyky az po dvojicu hrozivo vyzerajucich sekierok. Takisto sa naslo mnoho propagacneho materialu proti drogam, knih s antinarkomanskou tematikou a takisto aj knihy o bojovych umeniach a technikach nehlucneho zabijania. Na stenach boli polepene fotky vsetkych obeti, ako boli v novinach a vsetky mali vypichnute oci. Dostatok dokazov na usvedcenie z tresneho cinu pokusu o vrazdu a tazkeho ublizenia na zdravi. Policajti, prehrabavajuc sa v dokazovych materialoch nepoculi telefon s volanim o pomoc. A takisto sa neobtazovali vypocuvanim hlavneho podozriveho. Este nevedeli, akej chyby sa dopustili.

                „Pustite ho! Nieje to on. Zobrali sme nespravnu osobu.” Velitelovi sa cosi zalesklo v ociach.

„Ale pane, ved mal byt plny usvedcujucich materialov, musi to byt on. Ved...“

„TICHO! Nieje to on! Pustite ho!“ Znova ten zablesk v ociach. Co to bolo? Hnev? Nenavist? Slzy?

Teraz uz tichsie pokracoval.:

„Nasli dalsich. Asi desat muzov. Tentokrat boli vsetci mrtvy. A nechal nam odkaz.“ Hodil na stol papierik v igelitovom vrecku a odisiel. Na papieriku bol kratky text.